poznanie, že ľudia, ktorých sme si priamo či nepriamo do vedenia štátu zvolili, sú až takí morálne zvetraní a nezodpovední, že ani najvyšší záujem krajiny ich nezastaví pred nasadením najťažších kalibrov do vyhladzovacích politických vojen, ktoré proti sebe vedú.
Prezident Schuster využil azda jedinú páku na premiéra, ktorú mu novelizované znenie ústavy ponechalo v rukách. Odmietnutie sebanominácie Dzurindu na dočasné spravovanie vnútra a následné poverenie Čarnogurského bol drvivý dvojitý úder a škrt, ktorým prezident doslova rozmetal mocenské zámery premiéra, snažiaceho sa ošvindľovať KDH i koalíciu ako celok. Krok prezidenta bol ale vrcholne neštandardný, keďže ústavnú zodpovednosť za fungovanie vlády nesie skutočne jej predseda. Ak náhodou z neúnosného zastrešenia rezortov vnútra a spravodlivosti jedinou osobou teraz vypáli nejaký "průser", čistú politickú zodpovednosť ponesie Rudolf Schuster. To je isteže - aj vzhľadom na osobu Čarnogurského - len teória, nič ale nemení na tom, že následkom vzťahovačnosti hlavy štátu nastala mimoriadne zvláštna deformácia v rozdelení moci.
Poverením Čarnogurského sa preto Schuster dopustil zásadnej chyby. Nezávisle od mocenskej predohry a priehľadných zámerov premiéra, mal jeho návrhu na seba samého vyhovieť. Principiálne v tejto situácii totiž je, že zvyšok koalície, ktorú Dzurindov postup pobúril, má štandardné vlastné páky na jeho umravnenie. Normálne totiž je o vzniknutej kolízii rokovať, resp. z koalície hoc° aj vystúpiť, ak rozhovory už nevedú nikam a opakovane sa porušujú dohodnuté procedúry. Toto platí aj pre slovenskú vládnu koalíciu a nie je dôvod, aby "nadstranícky" Schuster do jej života vstupoval. Keby, samozrejme, ním nehádzali o zem úplne iné city...
Základný problém je, že v koaličnom spoločenstve už dávno prestali platiť štandardné normy spolužitia, čo Dzurinda veľmi dobre chápe. Predčasný odchod z koalície je, azda s výnimkou SMK, pre všetkých ostatných skoro nepredstaviteľný, keďže účasť na vládnutí je o moci a o privilégiách, ktoré sú s ňou spojené. Toto isteže nie je nič objavného. Naše špecifikum nielen oproti zavedenejším demokraciám, ale aj najbližšiemu okoliu je však v tom, že výhody vládnej strany sú absolútnou hodnotou, kvôli ktorej sú naši politici pripravení strpieť akúkoľvek potupu, poníženie či pošliapanie pravidiel. To je fundamentálna príčina, prečo si v slovenskej koalícii tí "silnejší" môžu dovoľovať a skúšať veci, aké sú inde nepredstaviteľné.
Iba jeden flagrantný príklad - Migašovo hlasovanie proti premiérovi pred rokom, ktoré následne politicky odobrila celá SDĽ. Všade inde by bola strana, ktorá vyslovila nedôveru vlastnej vláde, vyzvaná, aby koalíciu buď opustila, alebo poskytla politické záruky (napríklad výmenou vedenia), že sa to nebude opakovať. Na Slovensku sme však zažili frašku - všetci boli ako blchy šťastní, že SDĽ sa tvárila, akoby sa nič nestalo a sama neurobila to, čo hlasovaním deklarovala: odchod z koalície. Dôsledkom očarenia vládnutím je aj dlhodobo neproporčné rozdelenie ministerských kresiel, či rozhodujúca mocenská pozícia politickej strany, ktorá nemá ani vlastný parlamentný klub.
Toto a mnoho ďalšieho sú nezmyselné deformácie, ktoré zákonite dobehli až k dnešnej situácii. Slovenská vládna koalícia nemá vnútorný etos a morálku, SDĽ, KDH a SOP tlačené chatrnými preferenciami sa zvolia na všetko, len aby si predĺžili mocenské prežitie. Dzurinda to vie, a keďže nemá morálku tiež a ani zábrany, v koalícii sa utáborili byzantské pomery. Všimnime si absurdnú signalizáciu KDH - oni "zatiaľ nezvažujú vystúpenie z koalície", ale iba to, že "sa nebudú cítiť viazaní koaličnou dohodou". Existuje väčší nezmysel?? V normálnom kraji je neviazanie sa koaličnou dohodou automaticky vystúpenie. Ako môže byť členom koalície niekto, kto sa necíti viazaný jej dohodami? Veľká otázka je, či Dzurinda tentoraz predsa neprepol strunu. To je naozaj dilema, pretože u kresťanských demokratov pretrváva predsa len istá hrdosť.
Primárnym dôvodom zmätkov a bordelu v koalícii sú práve vyššiepopísané javy. Teraz dospeli do štádia, keď už s triezvou hlavou sa takto nedá ďalej pokračovať. Piatok v Trenčianskych Tepliciach, kde sa plánuje veľká rekonštrukčná porada, preto môže byť aj zlomom. Zlomom, ktorá otrasie nielen koalíciou, ale celým Slovenskom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
