prihodilo následne, vyrazilo dych tak rodičom, ako aj starostovi Veľkej Idy Františkovi Šnírovi.
"Ide o pomerne slušnú rómsku rodinu, žijúcu v tunajšej osade. Obaja túžili mať dieťa a tak sa im narodili dvojčatá. Jedno z dievčat sa narodilo mŕtve, druhé žilo niekoľko dní. Rodičia následne deti pochovali, no pár týždňov na to dostali predvolanie na políciu, že jedno z ich detí majú ešte v márnici. Boli z toho úplne hotoví, podobne ako aj my na úrade. Veď rodičia dievčat si mysleli, že pochovali obe. Táto udalosť nás všetkých zaskočila, nechápali sme, čo všetko sa môže stať," spomína si na udalosti spred roka starosta.
Otec dievčat Vladimír Grajcár (na snímke na titulnej strane nad hrobom dievčat) síce so svojou družkou Luciou Mórovou zosobášení nie sú, za to sa na výchovu svojich potomkov tešili. No udalosti nasledujúce po pohrebe im smútok zo smrti detí nezahnali. Ba práve naopak.
"Dievčatká sa narodili štvrtého apríla 1999 v nemocnici v Šaci. Jedno nám zomrelo hneď po pôrode, druhé žilo istý čas. Aj keď som sa lekárov pýtal, ako to s ňou vyzerá, nevedeli mi dať záruky, že prežije. Po smrti boli obe pitvané na Ústave súdneho lekárstva. Potom sme urobili pohreb, na ktorom sa zúčastnila celá rodina," hovorí otec mŕtvych detí V. Grajcár.
"O pár týždňov po pohrebe mi prišli policajti z Veľkej Idy oznámiť, že som pochoval len jednu dcéru, pretože jedna je ešte stále v márnici. Ostal som šokovaný, veď sme si aj s družkou mysleli, že sú v truhle obe. Dostavil som sa teda na Ústav súdneho lekárstva, kde mi však povedali, že tam žiadne moje dieťa nemajú. Rozmýšľal som, že požiadam o pomoc súdneho znalca, potom som však aj na žiadosť družky Lucie nechal veci tak. Bola z toho veľmi znechutená, veď viete, boli to naše prvé deti. Aj napriek tomu sme boli odvtedy neistí, či sa v truhle naozaj nachádzajú obe naše dievčatá," vysvetľuje V. Grajcár.
Pochybnosti rodiny dostali jasnejšie kontúry po tom, čo prostredníctvom polície dostali o niekoľko mesiacov na to opätovnú výzvu, aby si prišli dcérku z pitevne vyzdvihnúť.
"Myslel som si, že si z nás niekto robí srandu. Prečo preboha nedajú mŕtvym pokoj? Aj napriek tomu sme sa do pitevne vybrali. Opäť sme však išli zbytočne. Dodnes neviem, či som pochoval jedno, alebo dve deti. Po týchto skúsenostiach už neverím ničomu a nikomu. Prežili sme strašné obdobie a akoby nám ho ešte chcel niekto priťažiť. To neprajem ani najväčšiemu nepriateľovi," dodal otec nebohých dievčat.
Aj keď už od udalosti ubehlo niekoľko mesiacov, tento strašný príbeh nedá rodine spávať. Aby zahnali čierne myšlienky, nedávno sa im narodili ďaľšie dvojčatká.
"Dnes majú mesiac, sú to chlapci, je to veľký zázrak, že máme opäť dvojčatá. Len nech nás už nikto neotravuje, bude ťažké prežiť život s neistým pocitom, kde máme druhú dcérku,?" uzavrel V. Grajcár.
Ani majiteľ pohrebnej služby Ján Tobakoš netuší, či boli počas pohrebu v truhle dve telá.
"Mali by byť, no viete, ja truhly neotváram. Viem, že sa o tom veľa hovorí, všetko je možné. Jedno z detí už bolo v rozklade, druhé som nevidel. Dalo by sa to zistiť jedine exhumáciou, keby boli zavolali na druhý deň, tak truhlu ešte vykopeme. Dnes vám už nikto nepovie, koľko detí sa v truhle skutočne nachádza," povedal nám Ján Tobakoš.
Chyba sa pravdepodobne stala na Ústave súdneho lekárstva.
"Pri preverovaní tejto veci bolo zistené podľa výpovedí pitevných sanitárov, že si od nás obe deti naraz prevzala a odviezla pohrebná služba. V tom čase sme mali viac prípadov úmrtí novorodencov, ktoré boli na našom ústave pitvané. Pravdepodobne sme omylom kontaktovali neprávnych rodičov, nakoľko v chladiaom boxe zostali iné novonarodeniatka. Aj takýto omyl sa môže prihodiť, no v súvislosti s rómskou populáciou sa neraz stretávame s faktom, že si pre mŕtvolu prídu oneskorene, alebo neprídu vôbec," uviedol primár Ústavu súdneho lekárstva nemocnice L. Pasteura Miroslav Szabo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
