jeho kroky do Fakultnej nemocnice L. Pasteura a následne do miestneho Azylového domu, keďže ho zaujímala i problematika týraných žien. Využili sme príležitosť a položili mu niekoľko otázok.
Čo bolo cieľom vašej návštevy na Slovensku?
"Je to v prvom rade odpoveď na pozvanie vlády Slovenskej republiky a tiež som sa chcel oboznámiť so situáciou v oblasti ľudských práv priamo v teréne. Rád by som totiž poznal osobný názor občanov i predstaviteľov jednotlivých orgánov. Výsledkom tejto mojej návštevy bude vypracovanie správy o situácii, ktorú predložím Rade ministrov na zhromaždení Rady Európy."
Ťažiskom vášho záujmu je východ repubiky. Aký máte z neho dojem?
"O vašej krajine si nemôžem utvoriť dojem iba na základe návštevy Bratislavy. Ak je to možné, snažím sa i trochu cestovať a myslím si, že návšteva Košíc bola dosť významá, pretože sú tu viaceré veľké národnostné komunity, medziiným aj Rómska. Mal som záujem oboznámiť sa s jej problémami, ale aj problémami ostatných obyvateľov. Preto som navštívil i košickú fakultnú nemocnicu, aby som sa presvedčil, akú kvalitu služieb poskytuje."
Prezraďte, s akými pocitmi odchádzate z Lunika IX?
"Nuž, sú to protirečivé dojmy. Na jednej strane je tam skupina ľudí, ktorá žije v relatívne dobrých podmienkach a v čistote. Druhá tvár sídliska predstavuje problémy s nezamestnanosťou, ktorá dosahuje až 90 percent, problémy so školskou dochádzkou detí, so zdravím ale aj s budúcnosťou."
Čo vás viedlo do slovenskej nemocnice? Predpokladali ste, že v našich zdravotníckych zariadeniach dochádza k diskriminácii určitých skupín obyvateľstva?
"To rozhodne nie, o nemocnicu som sa zaujímal len z toho dôvodu, že právo na zdravie je základné právo, čo človek má. Nemal som ani pomyslenie na to, že by tam mohla byť nejaká diskriminácia, pretože by to bolo v protiklade s medicínskym myslením."
Gil-Robles dodal, že sa osobne zaujíma o ochorenia dôležité zo sociálneho hľadiska. Najmä choroby z povolania, pretože sú podľa neho ľudia, ktorí pre spoločnosť obetovali v práci i svoje zdravie. Preto po stretnutí s vedením Fakultnej nemocnici L. Pasterura viedli jeho kroky na Kliniku pracovného lekárstva, kde sa najčastejšie liečia baníci, lesní robotníci, brusiči a murári.
Ako nám povedal riaditeľ nemocnice Vladimír Pramuk, Gil-Robles sa pri včerajšej návšteve živo zaujímal o poskytovanie zdravotníckej starostlivosti na Slovensku, ekonomickú situáciu zdravotníckych zariadení i konkrétne o profiláciu Fakultnej nemocnice L. Pasteura. Keďže mal vedomosti o tom, že na niektorých slovenských inštitúciach v minulosti v dokumentoch špeciálne označovali Rómske etnikum, bol zvedavý, či sa niečo také deje i v nemocniciach.
"Negatívna odpoveď ho uspokojila, sklamaný bol však z toho že na Slovensku nerobíme nejaké špeciálne výskumy týkajúce sa tohto etnika. Vysvetlili sme mu, že niečo také by mohlo byť považované za diskrimináciu, z čoho bol sklamaný. Podľa neho by bolo vhodné venovať sledovaniu Rómskej populácie väčšiu pozornosť, čo by mohlo viesť k skvalitneniu ich liečby," skonštatoval V. Pramuk.
Kuriózne však je, že to by už skutočne mohlo byť v našich podmienkach považované za diskrimináciu Rómov, prinajmenšom pozitívnu. Otázkou tiež ostáva, či by o ňu príslušníci tohto etnika sami stáli, keďže väčšina z nich sa hlási k slovenskej či maďarskej národnosti...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
