sezóny a vtedy o svojom odchode od tohto mužstva nepovedal ani slovko. Zaiste o ňom v tom čase ani nevedel, aj keď sa chystal na krátku návštevu k sestre do Nemecka. Tam, ako sám dnes hovorí, sa na neho po dlhšom čase usmialo futbalové šťastie a pôvodne plánovaný dvojtýždňový pobyt sa predĺžil na takmer dva mesiace. V redakcii sme sa o ňom dozvedeli až pred Veľkou nocou, keď na náš redakčný športový stôl prišiel veľkonočný pozdrav z Nemecka s podpisom Andreja Čiráka i chlapcov z jeho Jungend manschaftu FVO Laupheim. Pred niekoľkými dňami sme sa, zase trochu nečakane, stretli doma v Humennom, a tak sme ten jeho príbeh trochu prebrali. Svoj príbeh začal Andrej Čirák (na snímke) rozvíjať slovami: "Už dlhší čas som v stave nezamestnaných a to čo som robil pre futbal, bolo skôr z lásky k tomuto športu. Doma sa mi nedarilo zohnať nijakú prácu, a tak som sa 1. marca vybral na návštevu k sestre Beáte, ktorá už dlhšie žije v Nemecku, presnejšie v meste Laupheim, ktoré je asi 60 km od Stuttgartu. Popri rodinnej návšteve som sa tam chcel poobzerať aj po nejakej robote, že by som sa tam perspektívne skôr, či neskôr vrátil. O futbalových zámeroch som tam ani nesníval, no asi som mal priaznivo naklonené hviezdy a osud ma príjemne prekvapil." Pôvodne chcel Andrej Čirák stráviť u sestry tak dva týždne. Už v prvých dňoch pobytu tam stretol Martina Stašeka, bývalého futbalistu Bardejovskej Novej Vsi, ktorý teraz hráva v nižšej nemeckej súťaži. A ten ho pozval zahrať si futbal a nohejbal do haly tamojšieho klubu. Najskôr otáľal, veď nemal so sebou ani poriadny výstroj, ale futbal je jeho veľkou láskou, a tak čoskoro privolil: "Spočiatku mi to pripadalo neskutočné. Perfektná hala, umelý trávnik, a tak som si chcel schuti zahrať. Išlo mi to celkom v pohode, strelil som päť či šesť gólov a asi som u niektorých hráčov a funkcionárov vzbudil pozornosť, najmä, keď som im v debate povedal, že sám už aktívne príliš nehrávam a skôr sa venujem tréningovej práci. Napriek tomu mi navrhli stretnutie s prezidentom tamojšieho klubu Breitenfeldom. Nevedel som, k čomu by to mohlo smerovať, no napokon som privolil. Rozprávali sme sa spolu asi hodinu, keď má šéf domáceho klubu doslova ohúril ponukou trénovať dorastencov FVO Olympia Laupheim." Na dlhé rozmýšľanie nebol čas, také ponuky nehodno odmietnuť, lebo už sa nemusia opakovať, a tak Andrej Čirák privolil a prezident ho pozval hneď na druhý deň o 18. hod. na ihrisko. Pomaly sa to zdá až neskutočné, a tak sme boli zvedaví, ako sa pri takom vývoji situácie samotnú Andrej Čirák cítil: "Načo tajiť, keď som si to všetko nechal prejsť hlavou, trochu som sa i zľakol. Bol som však v pozícii, keď som nemal čo stratiť, ale mohol som získať. Na druhý deň v dohodnutý čas som teda išiel do klubu, kde mi bola daná ponuka trénovať B družstvo dorastu a dohodli sme sa aj na predbežných podmienkach a ďalšom postupe. Pre objasnenie Laupheim má dve mužstvá dospelých a sedem družstiev mládeže. Áčko dospelých hráva na úrovni našej III. ligy, rezerva o dva stupne nižšie, u nás tomu zodpovedá asi V. liga. Muži o mládežnícke celky hrávajú v súťažiach Badensko-Vintenberska. A tak som začal pracovať s mladými futbalistami." Rezervu dorastu FVO Olympia Laupheim viedol Andrej Čirák šesť týždňov. Možno, že ani o tom nevedel a bola to pre neho previerka jeho trénerskych kvalít a schopnosti. Možno, že dopadla dobre, lebo za ten čas odohrali jeho zverenci šesť majstrovských stretnutí, z ktorých štyri vyhrali a v dvoch remizovali. Medzitým ho však pozvali aj do mužskej rezervy, za ktorú odohral dve prípravné stretnutia a vedenie klubu ho akceptovalo aj ako hráča tohto mužstva. A tak sa začalo pracovať na vybavovaní potrebných formalít: "Všetko sa to musí vybaviť cez najvyššie zväzové inštancie, teda na úrovni
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
