charakterizovali jej známi ako dobrosrdečnú, úprimnú ženu - podnikateľku, so suverénnym vystupovaním. Z obžaloby krajského prokurátora však vyplynulo, že zdanie klame, o čom svedčí skutočnosť, že obžalovaná mala vylákať na rôznych miestach v Košiciach, neskôr na Mlynárskej ulici č. 19 a Slovenskej jednoty č. 8 peniaze a valuty od 107 ľudí.
Na základe zmlúv o tichom spoločenstve, o spravovaní finančných prostriedkov ako aj zmlúv o pôžičkách skončilo v jej rukách 19 900 000 Sk, 31 900 USD, 143 845 DEM, 600 CHF, 27 000 ATS a 40 000 Čk, ktoré sa zaviazala zhodnotiť ročným úrokom 45 70 percent v hotovosti a 15 percent v naturáliách. To posledné v prípade, že sa s vkladom nemanipulovalo v priebehu celého roka. Tento výnos mali pokryť podnikateľské aktivity pani Evy A. Nikto z klientov však netušil, že žiadnu podnikateľskú činnosť nevyvíjala. Živnostenský list jej vydal Okresný úrad Košice I až v apríli 1999, ale obchod s poľnohospodárskymi strojmi ako predmet činnosti, v ňom nebol… Pri obchodných transakciách sa obžalovaná predstavovala ako majiteľka firmy ELIA a neskôr EVITAL a prifarila si i titul inžinierky, ktorý jej nepatril. Klientom predkladala sfalšované doklady o svojom podnikaní v oblasti poľnohospodárskych produktov a strojov. Úroky hradila z vkladov dalších tichých spoločníkov a peniaze, ktoré získala, použila pre vlastnú potrebu. Vkladateľom tak spôsobila celkovú škodu 23 879 444 korún!!!
Firma, ktorá má len jedného pracovníka, nevzbudzuje dôveru klientov, možno to bol jeden z dôvodov, prečo si obžalovaná hľadala spolupracovníčky.
Z výpovede Evy K. vyplynulo, že sa s obžalovanou zoznámila niekedy v roku 1996 a pri spoločných rozhovoroch jej navrhla, aby začali spolu podnikať v oblasti nákupu poľnohospodárskych strojov. "Ubezpečovala ma, že má dobré konatkty, aj nejaké peniaze na účte, že bude skupovať poľnohospodárske stroje. Navrhla mi, aby som si vybavila živnosť na firmu Elia. Urobila som to a spolu sme si prenajali priestory na Mlynárskej ulici v Košiciach, pričom nájomné za nich mala platiť obžalovaná Ja som konkrétnu pracovnú náplň nemala, ale dohodli sme sa, že Eva A. mi bude mesačne vyplácať nejakú sumu, aby som mala prostriedky na živobytie," vypovedala bývala spolupracovníčka obžalovanej. Dodala tiež, že Eva A. jej síce stále rozprávala o rozbehnutých obchodoch, ale doklady, ktoré by o tom svedčili, v kancelárii nikdy nevidela. Nevedela ani o tom, že berie pôžičky od občanov, i keď v jednom prípade bola svedkom, ako si od pani B. požičala 50 tisíc korún a ju požiadala, aby sa na zmluvu podpísala ako svedok. Keďže firma Elia nevyvíjala žiadnu činnosť, pani Eva K. po porade s manželom, v marci 1997 živnosť zrušila a znehodnotila aj dve firemné pečiatky s logom firmy. O rok neskôr, keď obžalovaná bola vypočúvaná kvôli podvodu, sa nestačila diviť. Na polícii jej totiž ukázali falzifikáty jej živnostenského listu, notárskej pečiatky, pečiatky so štátnym znakom a nechýbali ani pečiatky firmy Elia…
Hovorí Viera F.: "Niekedy začiatkom marca 1999 mi telefonoval pán, ktorý sa predstavil ako J. a povedal mi, že sa od Evy A. dozvedel, že som prevzala firmu Elia so všetkými záväzkami a preto ma žiada, aby som mu vyplatila jeden a pol milióna korún. To ma tak ohúrilo, že som išla rovno za pani A. a opýtala som sa jej, čo to má znamenať. Tvrdila mi, že sa toho pána nevedela zbaviť a preto ho odkázala na mňa. Nepresvedčila ma, preto som sa vypytovala ďalej až dovtedy, kým mi nepovedala, že potrebovala krátkodobú výpomoc na kúpu poľnohospodárskych strojov, i to, že berie od ľudí peniaze… Posťažovala sa, že je to začarovaný kruh, z ktorého sa nevie dostať."
Ako svedkyňa povedala, najprv podnikala na svoje meno. V decembri 1999 za ňou však prišla Eva A., o ktorej vedela, že podniká v oblasti stravovacích služieb s návrhom, či by nemohli podnikať spolu. V tom čase mala obžalovaná prenajaté kancelárske priestory na Mlynárskej ulici v Košiciach, ale keď s Vierou F. uzavrela zmluvu o spoločnom podnikaní, prenajali si priestory na Ulici Slovenskej jednoty. Svedkyňa zdôraznila, že nevedela, o čom Eva A. rokuje s klientami, ktorí za ňou chodia. O to väčšie bolo jej prekvapenie, keď ich odkazovala na ňu s tým, že ona prevzala všetky finančné záväzky firmy Elia, alebo, že im dokonca vyberá peniaze z účtov… Mala toho akurát dosť, v apríli 1999 sa ich "spolupráca" skončila.
Obžalovaná v prípravnom konaní, ako aj pred súdom využila možnosť nevypovedať. Nevzdala sa však práva vyjadrovať sa k jednotlivým výpovediam svedkov a poškodených. A ukázalo sa, že krehká žena, ktorá sa na začiatku procesu utápala v slzách, vie nielen zvýšiť hlas, ale v slovných prejavoch dokáže byť ostrá ako britva. Tým, že prehovorila, sa jej podarilo aspoň čiastočne stlmiť lavínu hnevu vyše stovky poškodených, ktorých pripravila o ich peniaze. Z výpovedí svedkov bolo zrejmé, že ich Eve A. zverili v presvedčení, že im ich výhodne zúročí. Má to však jeden háčik. Kým v priebehu prípravného konania bola výška spôsobenej škody jednoznačná, po konfrontáciách obžalovanej s poškodenými ku ku ktorým došlo na pojednávaniach, to už tak nie je. Problém je v tom, že niektorí poškodení majú vo svojich financiách zmätok. Keďže súd musí, ako sa hovorí, oddeliť plevel od zrna, muži a ženy v talároch sa snažia získať prehľad o tom, aký bol reálny vklad konkrétneho poškodeného a koľko mu obžalovaná vyplatila formou výnosov. Ukázalo sa, že tieto jednoduché otázky, nemálo poškodených veľmi zmiatli. Do výslednej sumy si totiž väčšina z nich zarátala aj fiktívne úroky, ale rozčleniť ju na tri uvedené položky, ani sami nevedia. Táto skutočnosť nahráva nielen obžalovanej, ale poriadne sťažuje aj prácu senátu, ktorý pri zisťovaní náhrady škody doslova "potí krv". A to bol dôvod, prečo ani včerajšie trojdňové pojednávanie na krajskom súde neskončilo rozsudkom a bolo odročené na júl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
