založený na báze prihraničnej spolupráce žiadajúci o finančné prostriedky z fondov Európskej únie nie je úspešný už niekoľko rokov. Niekoľkonásobné rokovania slovensko-poľskej hraničnej komisie zlyhali predovšetkým na odpore poľských pltníkov argumentujúcich obavou o bezpečnosť prepravy turistov na rieke Dunajec, po jej prehradení kompou. "Posledné takéto sedenie sa konalo minulý týždeň a podľa našich informácií, náš návrh na zriadenie kompy konečne prešiel u oboch zainteresovaných strán. Čakáme ešte na písomné vyrozumenie, ale dúfame, že na rok už začneme so stavebnými prácami," informoval nás starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný upozorňujúc na paradox, že v mapách nemeckých turistov i na teletexte poľskej televízie sa už viackrát stretol s informáciou, že kompa je tu už dávno v prevádzke a že preváža turistov v oboch smeroch. Napriek tomuto faux passé, hraničný priechod tu dnes predstavuje len symbolický brod cez Dunajec, ktorý je však vzhľadom na výšku hladiny vodného toku prakticky po celý rok neschodný. "Územné rozhodnutie pre umiestnenie stavby kompy bolo vydané vo februári tohto roku. Momentálne sa spracováva dokumentácia potrebná na vydanie stavebného povolenia," informovala nás vedúca odboru životného prostredia Okresného úradu v Kežmarku Eva Kelbelová. Podľa jej slov, projekt by mal byť financovaný z prostriedkov fondu Európskej únie CBC-Phare príspevkom vo výške 50 tisíc Euro. "Najväčším problémom bol nesúhlas zo strany poľských partnerov, ktorí argumentovali slovami tamojších pltníkov poukazujúcich na ohrozenie bezpečnosti cestujúcich týmito dobovými a turistami mimoriadne vyhľadávanými dopravnými prostriedkami. Po získaní ich súhlasu už nestojí prakticky nič v ceste, aby sme projekt mohli postúpiť na posúdenie do Bruselu," uviedla ďalej pracovníčka miestnej štátnej správy v Kežmarku, ktorá je zároveň členkou komisie pre životné prostredie v rámci Euroregiónu Tatry. Obava poľských pltníkov pramenila z možného vzniku kolízie medzi plťami a kompou vyrobenou kežmarskou firmou Tatrapoma, ktorá by medzi Červeným Kláštorom a obcou Šromovce mala premávať s využitím vlastnej sily prúdu Dunajca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
