národných parkov a chránených území Slovenska. Vlani sa osamostatnila na občianske združenie. V súčasnosti združuje profesionálnych strážcov z národných parkov, odborných pracovníkov chránených území aj dobrovoľných ochrancov prírody. "Podnetom, aby sme založili takúto asociáciu, bola hlavne výmena skúseností z práce strážcov z jednotlivých národných parkov. Stretávame sa dvakrát ročne, na jar a jeseň, kedy si tieto informácie vymieňame. V súčasnosti sme aj členom Medzinárodnej rangerskej asociácie International Rangers Federation," hovorí vedúca oddelenia strážnej služby Správy Národného parku Slovenský raj v Spišskej Novej Vsi Ing. Katarína Škorvánková.
Ako vysvetľuje, strážca ranger má za úlohu dohliadať na tým, aby sa v jednotlivých chránených územiach dodržiavali legislatívne predpisy. Popri tom však zabezpečuje permanentný monitoring dravcov, zabezpečuje označovanie chránených území a angažuje sa v ďalších iných činnostiach. "Je poľutovania hodné, že stráž prírody je jedinou strážou, ktorá dnes nemá štatút verejného činiteľa, kdežto ostatné stráže ho majú. Nepripisovali by sme tomu až taký význam, ale je to potrebné najmä pri určitých konfliktoch s tými, ktorí sa dopúšťajú priestupkov a nedodržiavajú zákon. V niektorých prípadoch to možno klasifikovať aj ako útok na verejného činiteľa. Aj keď právomoci sú podobné ako u polície, štatút nám rozhodne chýba. Potrebujeme byť viac chránení."
Túto záležitosť vzali na vedomie aj poslanci NR z Výboru pre životné prostredie, ale podľa slov K. Škorvánkovej zatiaľ nemajú informáciu, že by sa vo veci čosi udialo. Asociácia strážcov združuje v súčasnosti 44 strážcov chránených území, nie všetky národné parky a chránené územia však nimi disponujú. "Pokiaľ viem, strážcov nemá NP Pieniny, ani náš najväčší park - TANAP. Najlepšie je na tom Slovenský raj a Malá Fatra," konštatuje K. Škorvánková. Strážca je podľa jej slov prvou osobou, s ktorou príde návštevník do kontaktu. Ten mu môže poskytnúť na jednej strane potrebné a dôležité informácie, na strane druhej dohliada na dodržiavanie legislatívnych opatrení, týkajúcich sa zákonov ochrany prírody a návštevných poriadkov.
Počet strážcov však v súčasnosti nie je postačujúci ani v Slovenskom raji. Na území Slovenského raja s rozlohou 33-tisíc hektárov pracujú v súčasnosti traja profesionálni strážcovia, zatiaľ čo ideálnym riešením by bolo mať jedného strážcu na plochu 2 tisíc hektárov. "Chceli by sme, aby sa ich počet zvýšil, pretože vtedy by sa dosiahol aj požadovaný efekt. Bohužiaľ, nie sú na to finančné prostriedky. Naviac, chýba tu finančná motivácia, ktorá by mohla v prípade záujemcov zohrať svoju pozitívnu rolu," konštatuje K. Škorvánková. Strážcovia dnes zarábajú mesačne v priemere šesťtisíc korún. Je teda vylúčené, aby sa ako živitelia rodín s takýmto platom udržali. Ako hovorí K. Škorvánková, zväčša z ekonomických dôvodov si túto prácu nemôžu dovoliť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
