Jozef PETRUŠKA
Pracovné povinnosti ho zaviedli nielen do Spišskej Novej Vsi, ale priamo až do našej redakcie. Hoci už desať rokov nepracuje vo svojom "fachu", stále v ňom zostáva ako číslo jeden. Komentoval 12 olympiád, sedem majstrovstiev sveta vo futbale a asi 25 majstrovstiev Európy a sveta v krasokorčuľovaní a množstvo ďalších prenosov. Najznámejší slovenský komentátor Karol Polák nám pri návšteve Spiša ochotne porozprával o nedávnej minulosti, prítomnosti i blízkej budúcnosti.
Hlas, ktorý sa roky prihováral športovým fanúšikom, sa pred desiatimi rokmi odmlčal. Váš odchod z televízie sprevádzali rôzne dohady a fámy. Prečo ste sa rozhodli ukončiť komentátorskú kariéru?
Z televízie som odišiel po 38 rokoch práce. Chcem však vyvrátiť názory, že som musel odísť, alebo že ma dokonca prepustili. Nikto ma do ničoho nenútil. Postupne však odchádzali ľudia, ktorí vytvárali jadro redakcie a ona sa rozpadla. Odrazu som sa tam necítil dobre. Aj tak by som tam bol zostal, veď som nič iné robiť nevedel, no vtedy som dostal ponuku od stávkovej kancelárie Terno. Dali mi ďalšiu perspektívu, aj keď som mal štyri roky do dôchodku. Zavážila pritom aj otázka ekonomická, lebo hoci mi to ľudia neveria, pri odchode z televízie som mal hrubý plat 4200 korún. A to bola osobná, riaditeľom podpísaná výnimka, pretože strop pre redaktorov bol 4000 korún. Definitívne rozhodnutie odísť padlo na jednej porade. Pochytili sme sa s pánom Rybom, a on vyhlásil, že som ho urazil a zariadi, aby som aspoň rok nekomentoval. Tak som sa zdvihol, povedal, že už ma to prestalo baviť a končím. Okamžite som napísal výpoveď. Zobral som si veci a zavrel za sebou dvere. Odišiel som ako odchádzame od ohrdnutej milenky.
Aké boli ohlasy divákov, na takéto rázne rozhodnutie?
Hoci je to už desať rokov, ešte stále mi vravia, že im chýbam, aby som sa vrátil. Nuž teší ma to, ale to by ma musel niekto osloviť. To sa však nestalo. Oni sa ihneď dali dokopy a kvalita išla bokom. Ak by vedeniu na nej záležalo, mohli by, ako to nedávno spomenula Nora Selecká, vytvoriť skupinu poradcov. V Prahe to majú. Kolega Vítek Holubec doma sleduje prenosy a hodnotí úroveň komentátora. Potom to rozoberá s ľuďmi v televízii na seminároch.
Ak by ste vy boli v tejto pozícii, ktorého zo súčasných komentátorov by ste ohodnotili najvyššie ?
- Ivan Niňaj, keď bol kedysi veľmi perspektívny a napredoval. Odrazu však ustrnul a nezlepšoval sa. Páči sa mi Marcel Merčiak. Je v tom štádiu, že má hrozne veľa informácii a chce všetko povedať. To oceňujem, pretože aj ja som to zažil. Po rokoch už mám dojem, že hovorí veľa. Niektoré veci treba glosovať, aby veľmi nezasýtil diváka. Zdá sa mi, že Marcel je z nich najperspektívnejší. Musím sa však priznať, že prenosy, ak je to možné, radšej sledujem na iných staniciach. Nie je to zášť. Ak sledujem náš program, nemám z prenosu žiaden zážitok. V televízii som bol ako šéfkomentátor za chlapcov zodpovedný. Preto ešte stále vnímam najmä ich prejav a každá chyba ma bolí. Neraz sa aj rozčúlim.
Ale ani vám sa chyby a brbty nevyhli však?
Veru, pritrafili sa. Jedna chyba ma dokonca mohla stáť miesto. Išlo o komentovanie Olympijských hier v Saporo a nástup našej delegácie. Vtedy sme boli len chvíľu zmenení z ČSR na ČSSR. Pozrel som na tabuľu, kde svietilo ČSSR a začal som: "Už nastupuje delegácia Československej" a zrazu stop. Tým slovom som odbavil Č a zrazu ma zmiatlo, že tam zostali dve S. Tak som zahlásil "Československej sovietskej socialistickej republiky." Potom mi volal námestník Diviš z Prahy a povedal "Karle, nic si z toho nedelej, predběhs dobu."
Hoci bol vašou doménou futbal, ste rovnako dobrým znalcom hokeja. Ako hodnotíte vystúpenie našich na posledných majstrovstvách?
Myslím si, že naše reálne miesto je skutočne medzi piatym až ôsmym mužstvom na svete. My si nemôžme hovoriť, že hráme na medailu. Česi opäť vyhrali tým typickým, prefíkaným hokejom, na ktorý im naleteli všetci. Oni vedia vyprovokovať súpera a potom ho oblafnúť. Pri mantineli s úsmevom povedia:"Hele drátenníku kam jdeš?" a ten slovenský dráteník zrazu červeno pred očami, bafne mu jednu a už je na trestnej lavici. Na majstrovstvá sveta v hokeji mám však svoj názor. V súčasnosti sú to majstrovstvá "béčkárov", lebo "áčko" hrá v NHL. Myslím si, že je to chyba, či neochota medzinárodnej hokejovej federácie. Viete si predstaviť žeby sa počas majstrovstiev sveta vo futbale hrala niekde v Brazílii, Anglicku, či Španielsku liga? To je nepredstaviteľné. V hokeji sa to berie ako normálna vec. Viete, keby to bola len záležitosť Kanady a Ameriky, tak dobre, no oni tam blokujú najlepších hráčov z celého sveta. To znamená, že NHL surovo neguje majstrovstvá sveta v hokeji a medzinárodná federácia sa len prizerá.
Keďže už nekomentujete, máte viac voľného času ?
Tento termín takmer ani nepoznám. V stávkovej kancelárii mám veľmi veľa práce a okrem toho sa venujem množstvu iných vecí. Od októbra mám napríklad v petržalskej televízii svoju talk show Time aut, dostávam ponuky na komentovanie od rôznych televíznych spoločností, pozývajú ma na účinkovanie v zábavných programoch, alebo komentovať exhibičné zápasy. Ak si predsa nájdem voľnú chvíľu, tak ju trávim nad tým, čo som robil celý život. Naďalej si udržiavam svoj archív. Presne evidujem ligy, hráčov, góly, karty, striedanie, kluby. Teraz, keď prišli ponuky, som si povedal, že to nebolo márne, keď som s tým neprestal. Okrem toho pripravujem knihu. Novinár Ďuro Soviar ma na nahovoril, že bárskto píše knižku, tak prečo to neskúsim aj ja. Bránil som sa, pretože je to hrozná robota. Napísal som dve knihy. Jedna vyšla v roku 1973 pod názvom Priviazaní k mikrofónu a stvorili sme ju s kolegom Holubcom v česko slovenskom jazyku. Druhá sa volala 33 futbalových dní a písali sme ju s Jožkom Venglošom. Bol denník trénera a komentátora z majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1990.
Ďuro však povedal, že si len sadnem, budem rozprávať, on to nahrá a Spíše. Ja teda spomínam a on už má hromadu kaziet. Pre túto knihu som vymyslel taký názov, v ktorom som chcel spojiť televíziu i šport. Mala by sa volať "Replay".
Autor: Anna NOVOTNÁ &
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
