tým, že o rok im táto záložňa peniaze vráti, samozrejme aj s úrokom. "Už sa blíži ku koncu aj druhý rok a my sa nemôžeme k peniazom dostať," posťažovali sa.

S otázkou, ako sa veci majú, sme sa obrátili na majiteľku záložne Máriu Novákovú. Hneď skonštatovala, že podobných klientov ako Urdovci, má asi 60. Podotkla však, že na druhej strane má vysoké pohľadávky. Tieto prakticky od roku 1998 vymáha súdnou cestou. "Mám koncesnú listinu na nebankovú inštitúciu. Vždy boli platiči aj neplatiči. Všetko fungovalo, kým sa nezačala paniku v roku 1999, po krachu niektorých nebankových inštitúcií. Moji dlžníci prestali platiť. Asi čakali, že to krachne. V pohľadávkach, aj s penálmi, mám vyše 20, možno 25 miliónov. Svojim veriteľom dlhujem spolu so zmluvnými pokutami 13 až 15 miliónov."

Dodala, že pohľadávky boli kryté zmluvou o pôžičke, záložnou zmluvou a notárskou zápisnicou. Preto nepredpokladala, že nebude vedieť vymôcť peniaze. Ako povedala, nikdy nevydala pôžičku prv, kým nebolo v liste vlastníctva vydanom katastrálnym odborom, uvedené na jej meno záložné právo na nehnuteľnosť, ktorou klient ručil. Jej dlžníci však po rozhodnutí súdu v jej prospech, respektíve v prospech záložne, zväčša využili právo na odvolanie. "Odvolávali sa voči všetkému, najprv voči penále, potom proti výške úroku, neskôr pre iný dôvod, čím získavali čas. Niektoré veci sú na súde od roku 1998."

Pripustila, že možno urobila chybu, keď v čase spomínanej paniky prestala brať nové vklady. Ale ako povedala, nechcela sa zapojiť do pyramídy. To, že prestala prijímať nové vklady jej niektorí veritelia vyčítajú s tým, že mohla zobrať nové vklady a z prijatých peňazí vyplatiť veriteľov. "Pripadám si ako Don Quijote," povedala. Aj preto v novembri minulého roku zorganizovala stretnutie, na ktorom uznala svoje dlžoby voči veriteľom ku dňu ukončenia zmluvy plus penále. "Ja tých ľudí chápem, že chcú naspäť svoje peniaze, ale najprv musím peniaze vysúdiť. Inak ich neviem uspokojiť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.