Knižnici na RO-KO-KU. Ako bolo vidno na prvý pohľad brali všetky vystúpenia vážne a s maximálnym nasadením. Viacerí návštevníci sa zhodli, že aj keď Zvončeky síce nemajú silného sponzora na vydanie cédečka alebo natočenie klipu, ako niektoré iné šťastnejšie kapely, svojou hudobnou produkciou konkurujú aj týmto kapelám. Ako je už u "Skubanovcov" zvykom vyžarovali z nich úprimnosť a entuziazmus, akoby boli strojom na efedrín. V poslednej skladbe koncertu, keď gitarista a spevák Martin Skuban sóloval o stošesť, "vymačkal" z gitari koľko dala a následne ju šúchal o pódium, pravdepodobne nachvíľu vyrazil dych nejednej fanynke s úžasom v tvári. Po poslednom koncerte vrámci sme si speváka skupiny Martina Skubana odchytili na pár slov...
* Nebál si sa, že v poslednej skladbe, keď si šúchal gitaru o pódium, ti prasknú všetky struny a nebudeš mať na čom dohrať koncert?
"Ani nie. Prišlo to čisto spontánne. Snažili sme sa odviesť maximum, aby z toho diváci mali dobrý zážitok. Myslím si, že tá šou má byť pre ľudí prínosom. Takisto aj tématika skladby Červená, čierna, biela si priam vyžaduje takéto gitarové finty. Pretože gitara pri tom vydáva také špeciálne zvuky, ktoré odzrkadlujú pocit človeka, ktorí je ubíjaný nenávisťou rasizmu. Tá gitara ako keby plakala a vyjadrovala celú tú bolesť hlúpych ľudí, ktorí sa vraždia kvôli rasovej neznášanlivosti."
* Boli ste vybraní medzi kapely, ktoré sa zúčastnia Slovak Rock Camp' 2001. Čo to pre vás znamená?
"My sme veľmi radi, že nám takto pozitívne odpovedali na naše Demo cédečko so životopisom. Bude to niekedy koncom júna v košickom Amfiteátri a vystúpia tam aj veľké české hviezdy ako Alkehol, Debustrol. Je to pre nás veľká česť, že môžeme s nimi hrať. Radi by sme sa umiestnili, keďže prvou cenou má byť nahrávanie cédečka."
* Hrali ste na koncerte aj nové veci, môžeme sa tešiť, že ich opäť budeme počuť z hitparád ako vaše bývalé hity Keď príde jar, či Poď sa skryť?
"Práve tieto dni ich ideme nahrať do štúdia. Jedna z nich má, myslím, tendencie sa stať veľkým hitom. Týka sa tej najintimnejšej ľudskej stránky - citu k druhému človeku. Je to pesnička o tom, keď niekto stratí najbližšieho človeka. Je veľmi ťažké sa s takou stratou vyrovnať. V poslednom čase sa rozišlo veľmi veľa mojich priateľov, tak som mal potrebu urobiť takúto pesničku."
Ste známy tým, že ste v minulosti veľmi podporovali charitatívne akcie. Pripravujete niečo v podobnom duchu aj teraz?
"Skupina Zvončeky bude vždy podporovať takéto akcie a veľmi radi prídeme podporiť nejakú akciu ak nás zavolajú. Ja osobne som bol angažovaný v takejto záležitosti. Urobili sme s pár ľudmi na mojej vysokej škole FF PU jeden projekt a hráme muzikál Jesus Christ Superstar. Mnohí sa čudovali prečo som si nechal narásť bradu a bolo to práve z dôvodu, že som hral rolu Ježiša. Išlo o predstavenie pre deti z detských domovov. Bol by som veľmi rád, keby sa v niečom podobnom pokračovalo. Celá skupina budeme koncertovať opäť pri Vedeckej knižnici v piatok 25. mája na podobnej akcii, ktorá sa bude nieať v charitatívnom duchu. Je to veľmi príjemný pocit ak vidíte, že deti majú radosť, a že to na nich zapôsobilo. Práve takýmito akciami môžete pomôcť ľuďom, aby smerovali k láske a k dobru a nie k nejakej nenávisti a nevraživosti medzi sebou. Kvôli takýmto veciam práve existuje kapela Zvončeky. Žijeme z dobrého pocitu, že sme niekomu urobili radosť."
Autor: Peter BOHUŠ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
