mohol zabudnúť?
Na štebot vtákov za oknom, lúče slnka zlatisté, čo pohladia ťa po tvári, po srdci zlomenom, vtedy opäť listuješ tým herbárom, dušou plnou spomienok. Je tam všetko: vôňa trávy, úsmev, modrá obloha, no rám je krom ruží, kvapka krvi po ňom stiekla, nevedel si, že tŕne vedia aj bodnúť?
Vo vôni kvetov zaviatí, v zelenej lúke objatí, v šepote potôčka lesného, čo hral tú symfóniu, horkosladkú prekrásnu, na hladine jazera hľadal si jej obraz, v sne, čo ukázal ti opäť tú tvár, chcel si byť dúhou, čo rozjasní jej oči, tak povedz mi prečo, prečo si ju nechal odísť?
Jar je vonku, v duši, tele, očiach, srdci, v bozkoch vánku, jar a láska patria k sebe, oh, ako by si mohol zabudnúť?
Autor: Martin KURUC
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
