sochári, teraz k nim pribudnú aj amatéri. Buchot dlátok a zvuk píly nás v sobotu doviedol rovno na miesto činu, do areálu Keltskej osady.
Ján Krajči elektrickou pílou tvaruje kontúry. Zatiaľ by sme ťažko uhádli, že sa z nich vykľuje parobok so súdkom rumu na dedinskej zábave. Ukazuje nám aspoň jeho zmenšenú predlohu. Tomuto peknému koníčku sa venuje dlhé roky, spolupracuje aj s ústredím umeleckej výroby. Inak pracuje v U. S. Steel vo výskume.
Známy rómsky umelec Ondrej Gadžor práve narába veľkým dlátom. "Ešte som len začal, pred dvoma hodinkami," tvrdí. No za ten krátky čas stačil vysekať rozoznateľné tvary tuláka.
"Oslovil ma sochár Miro Bonk z Katedry dizajnu aby som sa skontaktoval s Jánom Zbojekom, ktorý pripravuje otvorenie Keltskej osady. Chcel tam mať nejaké ľudové sochy. Dohodli sme sa rýchlo. Za štyri dni sa mi podarilo zorganizovať desiatich rezbárov z Košíc a Prešova. Sú z tých najlepších, ktorých poznám z iných sympózií. Iba Ondrej Gadžor je vlastne skoro profesinál, keďže sa učil u Löfflera. Chceli by sme aby sa z tohto stala tradícia. Teraz všetci robíme veľké sochy. Zámerom Jána Zbojeka je urobiť v objekte Keltskej osady predajnú galériu ľudových dielok," rozhovoril sa Dalibor Novotný, ktorý je nielen organizátorom, ale aj členom sympózia. Aj pre neho je rezbárčenie iba koníčkom. Pracuje ako masér vo Vojenskej nemocnici.
Povyše Keltskej osady sa rozložil nestor ľudovej rezbárčiny Pavol Šarišský z Prešova. Z obrovského kmeňa stromu sa rysuje ženská tvár s mäkkými črtami. Jeho plastiky sú vraj vyhľadávané najmä pre svojské proporcie. Nedávno prevzal prvú cenu v krajskej súťaži ľudovej umeleckej tvorby. Doma ich vraj má viacero, jeho diela boli zastúpené aj na Bienále institného umenia. Lásku k drevu všetpil aj synovi Jánovi a dcére Agnesi. Na Hrabine pracujú všetci traja.
Hotové diela vystavia rezbári v piatok v rámci otvorenia vynovenej Keltskej osady. Stanú sa súčasťou komplexu na Hrabine.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
