i prípad Ivana Saloňa, hokejového odchovanca spod Tatier. V posledných mesiacoch bol trochu, ako sa hovorí od ruky, ale už sa dostáva znovu do povedomia. Dokonca až natoľko, že vraj koketuje s účinkovaním v popradskom extraligovom tíme.
Takže čo je na tom pravdy? obrátili sme sa na tohto útočníka: "Zhováral som sa s predstaviteľmi klubu, ale potom sa to trochu zastavilo . Bol som v kontakte s pánom Pažitným, ale neskôr nastali problémy v súvislosti s peniazmi. Takže čakám na to, čo sa udeje v ŠKP. " Ivan sa hodlal dostať na súpisku policajtov už v uplynulej sezóne, no bolo to komplikované zo strany jeho vtedajšieho nemeckého klubu. Takže musel od tohto zámeru upustiť a vrátiť sa k realizácii myšlienky až po zápoleniach.
Saloň zostal stále zafixovaný v povedomí popradského fanúšika, veď sú to iba dva roky, čo vnútorne cítil potrebu urobiť nejaký krok a siahnuť si na zmenu. Počas pôsobenia trénera J. Látala nebol spokojný, preto najprv zamieril do Trenčína, ale v Dukle tiež dlho nezotrval. Vrátil sa domov, no onedlho sa pobral k susedom do Spišskej Novej Vsi. "Tam som stihol odohrať len niekoľko duelov počas dvoch mesiacov a zase som si balil veci zamieril som do Nemecka." V roku 1999 sa objavil v Eisenbergu Hornet v prvej regionálnej lige, tam zostal dve sezóny. Zo Slovenska nebol ako legionár sám, za spoluhráča mal ďalšiu známu popradskú hokejovú osobnosť Habarta Wittlingera , tretím bol Bažáni z Bratislavy. Celkove v tejto súťaži sa to hemžilo našimi hokejistami: Miklík, Fedor, Medřík, Rímsky, dovedna nie menej ako desať jednotlivcov. "Prevahu však majú i tak Česi." V zápase mohlo za každý tím nastúpiť kvarteto cudzincov. Kolektív Hornetu nemútil vodu na postupových priečkach, skôr mu patril stred tabuľky. V hierarchii súťaží v tejto krajine regionálna liga patrí na 3. 4. stupienok. "V Nemecku je strašne veľa líg. Mení sa aj štruktúra a systém zápolení. Vlani sme hrali kvalifikáciu spolu s oberligou, uplynulý ročník bol iný, súperili sme ako regionálne tímy len medzi sebou."
V 26 rokoch si však povedal, že stačilo otĺkania medzi mantinelmi za "kopečkami". Užil si dosť drsnosti, ba až brutality. Dovedna zvládol 62 zápasov, nastrieľal 52 gólov, na konte mal 49 prihrávok. V klube bol suverénne najproduktívnejší, v celej súťaži patril do prvej desiatky. "Hoci sme boli my, Slováci, v popredí, predsa lepšie meno mali Kanaďania, po nich bola väčšia zháňka. Aj preto sa mi nepodarilo dostať so do vyššej súťaže. "Napriek tomu, že Eisenberg je provinčné mestečko neďaleko Mníchova s asi 20-tisíc obyvateľmi, na hokeji sa nešetrilo. Dokonca v predminulom ročníku bolo na súpiske až desať profesionálov.
Ivan sa tam dostal cez Gabriela Kaprála, ktorý má už nemecký pas a v tunajšom hokeji sa pohybuje niekoľko rokov. Mimochodom, s Ivanom boli spolužiaci...
Celková atmosféra na štadiónoch bola búrlivá, v Eisenbergu kapacita nedovoľovala viac než 1500 fanúšikov. Boli sme však zvedaví hlavne na to, či Saloň neoľutoval tento odchod do neznáma a do sfér, ktoré nepatria medzi výnimočné? "V tom čase sa mi naskytla takáto príležitosť, tak som si povedal, že to skúsim. Po čase som ale prišiel na to, že ešte nie som taký opotrebovaný, aby som si netrúfol na extraligu. Uvidím, ako to dopadne a a podľa toho sa zariadim." Navrátilec sa len usmieval pri poznámke, či sa neobáva toho, že si odvykol na vyššiu úroveň hokejového prejavu. "Nedokážem posúdiť, či som výkonnostne zostal tam, kde som bol. To všetko sa ukáže , ak by to bolo naozaj aktuálne, až po nástupe na ľad. Teraz sa o to chcem pokúsiť a budúcnosť zodpovie aj to, na čo sa pýtate." Nuž, v súčasnej hráčskej mizérii v ŠKP je každá posila vítaná, hlavne ak ide o borca, ktorý už korčuľoval na elitnom slovenskom ľade. Koniec koncov aj skúsenosti z regionálnych bojov v zahraničí sa môžu zísť v presadzovaní tvrdosti, dovolenej agresívnosti. A napokon: I. Saloň by nebol jediný, kto sa uchytil po pauze v extraligovom mužstve.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
