anglickej speváčky Sandy Show - prišlo chodenie po uliciach s bosými nohami. Niežeby, ako sa tí starší určite ešte pamätajú, začali zrazu všetci chodiť bez topánok, ale mnohé dievčatá, najmä tie extravagantnejšie napodobňujúc obľúbenú Sandy, ktorej piesne zneli z rádioprijímačov a vtedy módnych hracích automatov bez prestania, si vyzuli topánky alebo sandálky, zviazali ich šnúrkami alebo remienkami a prehodili si ich cez plece. Známy lekár MUDr. J. vtedy darmo hromžil a zdôrazňoval, aké je nechutné a nehygienické chodiť naboso po zašpinených uliciach, ale móda je móda a tak si mladé devy nedali povedať. Napokon, leto prešlo a s ním aj ten módny hit...
Vráťme sa však do čias horúcich prázdninových dní. Chodenie naboso nebolo len módou, ale malo aj svoje čaro. Podľahla mu aj plavovláska Darina, študentka jednej z vtedajších stredných všeobecnovzdelávacích škôl, skrátene nazývaných esvéešky. To leto malo pre ňu aj iný význam. Najprv sa "dala dokopy" s Milanom, ktorý bol od nej o rok starší a na jeho naliehanie sa "stala ženou". Chodili spolu tri týždne, mali sa radi, a to až dovtedy, kým nezistila, že Milan si prázdninové chvíľky pred nástupom do prvého ročníka vysokej školy, nekráti aj s inou... Bosonohá a možno aj trochu extravagantná plavovláska Darina bola z toho veľmi nešťastná. Rýchlo sa však "pozbierala" a našla si nového priateľa. Volal sa Miloš. Bol od nej o poznanie starší, o rovných osem rokov, a navyše, bol už ženatý a mal jednu dcéru. Na prázdninovú lásku však bol ako stvorený...
Na jeseň zistila, že letné hry lásky začínajú nadobúdať hmotnú podobu. Tehotenstvo sa najprv snažila pred každým všemožne utajiť, aj sa jej to úspešne darilo. Bála sa rodičov, bála sa hanby, potupy, obávala sa výsmechu spolužiačok... Potom zavolala Milošovi. Pracoval ako plánovač v jednom veľkom stavebnom podniku. "Pozri sa, mám ženu a dcéru, ďalšie dieťa je na ceste...Áno, Vierka je tehotná...! Som v patovej situácii. Pochop ma, nemôžem si ťa zobrať. Samozrejme, že ťa mám rád... A budem ťa mať rád i naďalej, budem ťa podporovať, budeme sa ďalej stretávať, ale nesmie to byť verejné... Veď to určite chápeš...! Moja žena sa o tom nesmie dozvedieť! Zostane to len a len medzi nami... Vieš, že sa na mňa môžeš vždy spoľahnúť a keď budeš niečo potrebovať, zavoláš mi! Ale, prosím ťa, volaj mi vždy len a len do roboty! Nikdy nie domov!!!"
Vtedy, keď najviac potrebovala byť s ním, sa k nemu nemohla dovolať. Najprv dlho nezdvíhal, neskôr jeho kolegyňa vravela, že je kdesi v teréne... Na druhý deň mal zasa akúsi poradu. Tá trvala donekonečna... Darina celú situácia "riešila" tak, že nešla do školy. A potom ani na ďalší a ďalší deň... Keď neskôr cítila, že už sa to zrejme blíži, skúsila mu opäť zavolať. Nemala však šťastie. "Je na služobnej ceste v Brne. Bude v práci až vo štvrtok," oznamovala Milošova kolegyňa.
DIEŤAŤU NEBOLO POMOCI...
"A vtedy, keď to na mňa náhle prišlo, keď som cítila, že je to tu, som mu zavolala. Povedali mi, že je na akejsi služobke. Náhle som stratila oporu, ktorú som tak veľmi potrebovala," uviedla Darina pri vyšetrovaní. Bolo to pár dní po tom, čo sama a bez pomoci porodila zaskočená tým, ako náhle to na ňu prišlo. Dieťa vložila do vtedy módnej pestrofarebnej tašky zošitej z trojuholníkových kusov plastických látok a zaniesla ho k smetným nádobám. Tam ho našiel Róm Štefan G. Dieťaťu už nebolo pomoci...
Prokurátor obžaloval 17-ročnú Darinu z trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou, keďže "v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtila svoje novonarodené dieťa bezprostredne po pôrode." Načim pre istotu zopakovať, že sa to stalo v šesťdesiatych rokoch a kauza vtedy vzbudila veľký rozruch. Bola ojedinelá, prípadov usmrtených novorodencov bolo totiž - na rozdiel od dneška - veľmi málo...
Darina celú záležitosť popísala pred súdom takto: "Bola som nešťastná a bezradná, bála som sa, cítila som bolesť, tlak v bruchu a na hrudníku, potom to zo mňa vyšlo... neviem, či to žilo alebo nie, neviem, či to dýchalo... asi nie, skôr nie ako áno... V tej chvíli mi bolo strašne, neviem, čo sa to so mnou robilo... Vložila som to do tašky a odniesla som to preč. Chvíľu som sa motala po uliciach, ale asi o pätnásť-dvadsať minút som sa vrátila domov, lebo mi bolo zle. Ľahla som si na posteľ a na viac sa nepamätám..."
Na otázku predsedu senátu koľko času uplynulo medzi tými dvomi rozhodujúcimi okamihmi, teda, keď dieťa odniesla z domu a neskôr sa vrátila domov, obžalovaná odvetila: "Ako som uviedla, prechádzala som sa krátko - asi tak pätnásť-dvadsať minút, možno pol hodiny, ale určite nie viac, bolo mi však zle, veľmi zle a tak som sa vrátila domov." Potom sa rozplakala na celú pojednávaciu sieň.
Z posudku súdnych znalcov vyplynulo, že "nájdený novorodenec sa narodil živý, donosený a životaschopný..." Znalci sa vyjadrili aj k rozrušeniu rodičky: "V tomto prípade išlo o výnimočné rozpoloženie matky, ktorého pôvod je vo fyziologických procesoch vyvolaných pôrodom a ktoré oslabuje vôľu rodičky a jej odolnosť voči rôznym vonkajším i vnútorným podnetom. Toto rozrušenie spravidla, a tak tomu bolo aj v tomto prípade, brzdí úplné rozvinutie materinského pudu..."
STRACH, OBAVY, HANBA?
Na otázku obhajcu, či to, čo dievčina počas gravidity a bezprostredne pred pôrodom prežila, mohlo mať a malo vplyv na pôrodné a popôrodné rozrušenie, súdny znalec uviedol: "Jedným z rozhodujúcich faktorov je tiesnivá situácia, do ktorej sa takáto žena dostane. Mám tu na mysli sociálnu anamnézu, rodinné zázemie, či je vydatá alebo slobodná, či sama pochádza z rozvrátenej rodiny, ďalej to, ako sa k pôrodu postavia jej rodičia, či ju nevyženú z domu a podobne. Svoju úlohu zohráva napríklad aj to, či otec budúceho dieťaťa má vôbec záujem o ňu a svojho potomka... K tomu všetkému sa ešte pridružuje strach, obavy z ohovárania, hanba... A najhoršie je ak takáto mladá žena sa počas tehotenstva nemá komu zdôveriť...! Toto všetko, celá tá stresová situácia má rozhodujúci vplyv na priebeh pôrodu. Práve od týchto faktorov závisí intenzita popôrodného rozrušenia..."
"A mohli by ste konkrétnejšie...? Hovorili ste v pomerne všeobecnej rovine, nás však zaujíma tento konkrétny prípad!" prerušil sled myšlienok súdneho znalca predseda senátu.
"Áno, aj v tomto prípade, ako to už predtým odznelo, zohrali úlohu takéto kľúčové faktory. Strach, obavy, hanba, čo bude ďalej...? Budúci otec neprejavil ani najmenší záujem... Obžalovaná, ako vieme, aj keď sa jej podarilo tehotenstvo utajiť, už v poslednej fáze nevládala, prestala chodiť do školy napriek tomu, že predtým patrila medzi najlepších žiakov... Toto všetko vystupňovalo jej rozrušenie. Kľúčovú úlohu zohráva aj to, v akom prostredí žena porodí... V tomto prípade bola sama doma, nemala žiadnu pomoc. Počas vyšetrovania sama uviedla, že nemala sa o koho oprieť... V rozhodujúcej chvíli zostala bez pomoci odkázaná iba sama na seba. Nehovoriac už o tom, že väčšia strata krvi veľmi silno ovplynila jej momentálny psychický stav," uzavrel súdny znalec.
Prokurátor v záverečnej reči zotrval na podanej obžalobe a opätovne poukázal na "vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovanej, ktorá pripravila o život dieťa, ktoré sa narodilo živé a zdravé" a urobila tak "napriek tomu, že naše socialistické spoločenské a štátne zriadenie vytvára priaznivé podmienky pre vývoj mladej generácie, pre zdravý rast a zdravie našich detí". Darina v záverečnej reči svoj čin úprimne oľutovala. Doslova uviedla toto: "Viem, že život svojmu dieťaťu už nevrátim... Je mi ľúto, je mi strašne ľúto, že som to urobila, život ma za to sám potrestal... To, čo som, urobila, ma bude prenasledovať po celý život... Stále mám pred očami ten hrozný okamih. Už nikdy sa toho nezbavím! Je mi ľúto, to dieťa by možno mohlo žiť, ale ja som v tej chvíli nemala nikoho, kto by mi pomohol, kto by mi niečo povedal, aspoň jedno-jediné slovo..." V tej chvíli sa Darina pustila do strašného, kvílivého plaču. Je to zaznamené aj v súdnych análoch: "Senát po krátkej porade prerušuje hlavné pojednávanie na desať minút - za účelom upokojenia sa obžalovanej, ktorá v pojednávacej sieni nahlas plače."
Súd napokon celú kauzu uzavrel tak, že Darinu uznal vinnou podľa obžaloby, teda z trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Prihliadol na viaceré poľahčujúce okolnosti, najmä na to, že v mieste bydliska i v škole ju hodnotili kladne, nebola dovtedy súdne trestaná, čin spáchala v silnom rozrušení a neskôr ho úprimne oľutovala. Po zohľadnení všetkých okolností prípadu jej súd naparil podmienku. "Na rozdiel od prokurátora, ktorý síce navrhoval trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ale trest natvrdo, súd má za to, že v tomto prípade je primerané a výchovne účinnejšie výkon tohto trestu podmienečne odložiť na pomerne dlhú skúšobnú dobu - až na tri roky," povedal v odôvodnení rozsudku predseda senátu. Postupne sa poobzeral po všetkých prítomných v pojednávacej sieni a po chvíľočke pokračoval: "Súd nemal o vine obžalovanej žiadne pochybnosti, hrozný skutok sa stal a spáchala ho práve ona, na druhej strane však súd nemohol neprihliadnuť na viaceré poľahčujúce okolnosti, najmä na to, že obžalovaná dovtedy neprišla do rozporu so zákonom, nebola postihovaná ani disciplinárne, v škole mala dobrý prospech, aktívne pracovala v školskej organizácii Československého zväzu mládeže i v dvoch krúžkoch - turistickom a recitačnom. Úspešne vystupovala v pásmach ruskej a sovietskej poézie a prózy. A napokon je tu i ľútosť, ktorá viackrát odznela v prípravnom konaní - počas vyšetrovania, i teraz tu na pojednávaní, a súd nemá dôvod neveriť, že ide zo strany obžalovanej o úprimnú ľútosť a nie o hrané divadlo..."
NAMIESTO POINTY
Darina sa v podmienke osvedčila, v štúdiu na strednej škole však už nepokračovala. Zamestnala sa v textilnej fabrike, pracovala tam najprv ako robotníčka, neskôr ako majsterka a normovačka. Robota ju bavila, vypracovala sa a po krátkom čase už riadila jeden výrobný úsek. Asi po piatich - šiestich rokoch sa vydala, ale jej manželstvo nebolo šťastné. Novomanželia T. sa časom rozviedli. Roman sa znova oženil, Darina však už do ďalšieho manželstva nevstúpila, žila sama a osvojila si dieťa z detského domova. A aby to malo aj happy end, uvediem, že o osvojeného chlapca sa vzorne starala, úspešne ukončil vysokú školu a dnes pracuje ako ekonóm a vrcholový manažér v jednej z významnejších prešovských firiem. O Darininom neskoršom živote však skutočne nič nevieme...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
