pred televízneho diváka sympatická, večne usmiata Vera Wisterová. Prednedávnom sa štáb Markízy ukázal vo Vysokých Tatrách, presnejšie priamo na Lomnickom štíte, kde natáčal dokrútky pre Superdeku. Po príchode z lanovky poskytla nová tvár TV Markíza, zababušená do hrubého šálu, rozhovor Tatranskému denníku.

Zážitky z Lomnického štítu? Bola si hore po prvýkrát?

Minulý rok v lete sme boli na štíte spolu s našimi americkými príbuznými a tí "cvakali" "ostošesť", pretože taký výhľad, aký sa nám naskytol, sa len tak nevidí. Teraz nám, žiaľ počasie nevyšlo. Ja osobne milujem takéto miesta. Niečo podobné som zažila na púšti, kde som strávila asi dva týždne. Človek sa po niekoľkých dňoch odpúta od všetkých problémov a zistí, že je iba obyčajnou malou muškou.

Povedz nám , v krátkosti, ako sa ti podarilo získať moderátorský post v Deke?

Predtým som asi poldruha roka pracovala vo Fun rádiu, ako moderátorka. Na niekoľkých akciách som stretla Jopa a ten spomenul, podotýkam, že nie v súvislosti so mnou, že sa v Markíze chystá konkurz na jeho miesto. Prihlásila som sa, nasledovali kamerové skúšky a nakoniec si vybrali mňa.

Takže si bola prekvapená svojím víťazstvom?

Bola som veľmi milo prekvapená. Definitívne som sa o tom, že budem moderovať Deku dozvedela približne v januári. Z Markízy mi volali, že začínam od marca. Musela som všetky svoje doterajšie aktivity "ukočírovať" tak, aby som bola pripravená.

Neobávaš sa, že ťa budú diváci s Jopom porovnávať?

Nemôžu ma s Jopom porovnávať už preto, že som dievča a mám úplne iný štýl vystupovania, som mladšia a povedala by som, že mám úplne iný imidž. Myslím si, že každý nový človek, nemusí to byť práve moderátor, prinesie do relácie niečo nové, každý je akýmsi novým elementom a posunie reláciu iným smerom. Neobávala som a toho, že ľudia ma budú s Jopom porovnávať i keď verím, že jeho fanynky stále trpko plačú. (smiech)

Nie si v Deke dlho, napriek tomu už určite registruješ rekcie na svoju osobu...

Existujú rôzne ohlasy aj pozitívne, aj negatívne. Niektorí píšu do Markízy listy, takisto na oficiálnej web stránke bývajú ohlasy na reláciu, diskutuje sa o mne aj na rôznych portáloch.

Zvykneš si takéto ohlasy prečítať?

Nemám až tak veľa času na to, aby som si prečítala všetko. Čo sa týka kritiky, či už dobrej, alebo zlej, až tak si v nej "nelibujem". Pri nakrúcaní mám so seba istý pocit, kedy viem, že práve teraz mi to vyšlo a urobila som to tak, ako som chcela. Som sama sebe najtvrdším kritikom, akého môžem mať. Na druhej strane netvrdím, že mi nelichotí, keď ľudia na moju osobu reagujú pozitívne.

Stretla si sa zo strany divákov z nejakými absolútne negatívnymi reakciami?

Stalo sa mi, že som bola s priateľom v nejakom pube v Bratislave a prítomní na mňa vykrikovali. Som však typ človeka, ktorý z televízie nijako "nekričí". Moderovať Deku ma strašne baví. Ináč by som to nemohla robiť. Na prvom mieste sú ľudia, s ktorými spolupracujem. To sú pre mňa základné merítka. Popularita je určite príjemná, ale nie je to najdôležitejšie v mojom živote.

Ako moderátorka hudobnej relácie by si mala mať o dianí v muzike prehľad...

Očakáva sa to odo mňa. Mám niekoľko dobrých internetových adries, ktoré pravidelne navštevujem. Odoberám aj viacero internetových magazínov a hudobných časopisov, ako je napríklad Rolling Stone. Veľa mi dala aj práca v rádiu, odkiaľ mám niečo "napočúvané".

Ktoré hudobné štýly sú ti blízke a čo najčastejšie počúvaš v súkromí?

Človek prechádza rôznymi obdobiami. Istý čas som bola "depešáčka", v pätnástich sa mi páčila Metallica, alebo dokonca Megadeth, či Sepultura. Teraz však zisťujem, že mi to nič nehovorí. V poslednej dobe sa mi celkom páčia drum&bass veci, aj elektronická muzika. Takisto obľubujem slovenské gitarové kapely, s ktorými sa teraz na Slovensku roztrhlo vrece. Mám rada napríklad Paru, s tých elektronických Happy Melon a This is Kevin. Teším sa na nový album Janky Kirschner.

Čo robievaš vo voľnom čase? Chodievaš na koncerty?

Bratislavská centralizácia má svoje výhody i nevýhody. Jednou z tých výhod je to, že sa tam deje strašne veľa kultúrnych akcií. Tento rok sa však najviac teším na festival Pohoda, ktorý bude v Trenčíne. Rada chodievam aj na komornejšie koncerty v bratislavských kluboch, ako sú Charlie´s pub, alebo Hystéria. Mám rada aj to, keď je koncert spojený s nejakou výstavou, napríklad fotografií.

Dokedy plánuješ ostať v Deke?

Dokedy ma podržia ostatní, dokedy budú diváci so mnou spokojní a dokedy ma to bude baviť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.