Romantika zasnúbená s drinou a vodou namiesto oblohy

Lúčky - "Po tridsaťpäťročnej prevádzke robíme v týchto dňoch komplexnú kontrolu stavu dnového výpustu na juhovýchodnom brehu Zemplínskej šíravy pri

obci Lúčky. Počas uplynulého obdobia sa tu nevyskytla žiadna porucha, ale podľa prevádzkového poriadku k jeho kontrole musíme pristúpiť. Odborné kontrolné práce pod vodou pre nás robí v týchto dňoch ekipa potápačov - špecialistov z Povodia Dunaja," povedal nám Ing. Jaroslav Korinok, pracovník Slovenského vodohospodárskeho podniku Banská Štiavnica, Povodie Bodrogu a Hornádu, závod Michalovce, vedúci vodného diela Zemplínska šírava. Dnový výpust Lúčky je vybudovaný v juhovýchodnej hrádzi. Slúži na vyprázdnenie nádrže, na prepúšťanie povinného 355 dňového prietoku do potoka Čiernej vody a pre odber užitkovej vody. Výpust pozostáva z dvoch oceľových potrubí profilu 1 600 milimetrov, ktoré sú umiestnené v klenbovej betónovej štóle. "Potrubie je uložené približne osem metrov pod hladinou nádrže. Na najsevernejšej strane šóly pramení potok Čierna voda. Od roku 1965, keď bola naplnená Zemplínska šírava a zaliala jeho pôvodný prameň, vyviera z tohto stosedem metrov dlhého tunela. Na stene je zvečnený presný dátum stavby štóly - 2. apríl 1965," povedal nám zaujímavú historku František Hura, správca a hrádzny telesa výpustu. Na hrádzi nad dnovým výpustom sa pripravuje na ponorenie potápač Rastislav Jelenčík. Na priliehavé bavlnené celotelové triko si oblieka gumený oblek a na neho montérky s množstvom vreciek na náradie. Na to mu jeho brat navlieka dreger, dômyselné zariadenie na profesionálne potápanie. "Pod vodou skontroluje vtokový objekt, ktorý sa nachádza asi dvadsať metrov od brehu približne v osemmetrovej hĺbke. Opravíme na ňom provizórne hradenie, aby sa dali vo vnútri objektu robiť ďalšie práce," hovorí Jozef Jambor, vedúci štvorčlenného družstva potápačov Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Povodie Dunaja, závod Bratislava. Spolu s Rastislavom Jelenčíkom, ktorý vstúpi do zelenej vody Šíravy ako prvý, je pripravený na ponorenie aj jeho brat Miroslav, Juraj Lászlo a Vladimír Paleš. Aparatúru, ktorá pumpuje Rastislavovi kyslík, zabezpečuje telefonické spojenie a dodáva svetlo, obsluhuje Ján Jambor. "Naše družstvo vzniklo ešte v roku 1947, keď sa začali práce na odstraňovaní vrakov potopených lodí na Dunaji počas druhej svetovej vojny. Od tých čias sa menila technika, objekty našej práce, ale fortieľ zostal dodnes. Čistíme dno Dunaja, opravujeme hrádzu v Gabčíkove, ale aj ďalšie vodárenské nádrže po celom Slovensku. Sme údržbári, ktorí pracujú pod vodou. Oproti tým na suchu musíme viacnásobne buchnúť kladivom, betónovať v rúre a zvárať ponorení vo vode," hovorí vedúci družstva. Potápačovi pod vodou dodáva vzduch pod tlakom štyroch atmosfér, ktorý si dole sám reguluje. "Pri namáhavej práci pod vodou je spotreba väčšia, ako pri obhliadke, ako je tá dnešná. Keď pristúpime ku samotnej práci, bude to ťažšie," vysvetľuje Jozef Jambor. Pri práci vo väčších hĺbkách používajú dekompresnú komoru. Na Zemplínskej šírave nie je potrebná, pretože pracujú v hĺbke maximálne desať metrov. "Ak je rýchlosť prúdenia vody vyššia ako 0,4 metrov za sekundu, musíme pracovať so štítom. Tu je to okey, ale na Dunaji sú prúdy veľmi zradné. Po stavbe vodného diela Gabčíkovo sa však aj tam situácia zlepšila. Odvtedy sú na ňom dve plavebné trasy a preto aj havárií lodí je menej," hovorí Miroslav Jelenčík. Medzitým sa po necelej hodine pobytu pod vodou, vynoril jeho brat Rastislav. Podľa prvých zistení je hradenie zhrdzavené a preto prídu na rad ťažké údržbárske nástroje. "Nevylučujem, že použijeme aj autogén," dodáva parťák. Nie je to nič nové. Veď sú to l e n údržbári, ktorí namiesto oblohy nad hlavou, majú hromadu vody.