"europrůsery". Po Hamžíkovej epizóde s eurofondami, nad ktorou sa po obrovskom rachote zatiaľ zniesla opona, nastúpili na scénu Schuster s Dzurindom. Hoci sa obe vystúpenia udiali bez zaujatia médií, diskrétnosť nie je na mieste.
Minulý týždeň sa odprezentoval na pôde Európskeho parlamentu (EP) pán prezident Schuster. Neboli sme tam, ale podľa všetkých očitých a ušitých svedkov vyvolal jeho prejav zdesenie. Vystačilo mu k tomu zopár viet, v ktorých rétorikou, na akú sme si už u neho zvykli, skritizoval vládnu koalíciu za neriešenie problémov najmä v roku 1999, "keď bol na to ešte čas", ale koalícia sa miesto toho príliš zaoberala sliedením v minulosti, čo nie je veľmi správne, lebo on - prezident - je za zmierenie. A tak ďalej, poznáme.
Ak podpredseda frakcie Európskej ľudovej strany Wim van Welzen vzápätí doslova vyhlásil, že "bol z prejavu prezidenta šokovaný", príčinu treba hľadať v dvoch veciach. Po prvé, na pôdu EP sa vôbec nechodí so sťažnosťami na domáce pomery, v prejavoch sa nevetrajú detaily z vnútropolitickej scény. Ide o akýsi bontón, dobrý mrav. To, čo predviedol Schuster, vyznelo preto ako provinčnosť a nevychovanosť; EP je na to, aby sa rečnilo VÝLUČNE o témach spoločných pre Európu, resp. v našom prípade problémoch integrácie a pod.
Druhým lapsom bolo, že dikcia kritiky vyznela veľmi nešťastne ako nepriama podpora Mečiara. Toto opisujú prítomní ako skutočné zjavenie, keďže predseda HZDS je, čo možno doma dosť dobre ani netušíme, v Európe skutočne jasný prípad. "Tu je akákoľvek zhovievavosť k tomu, čo politicky predstavuje Vladimír Mečiar, vnímaná s krajným odporom", komentoval van Welzen. Keďže k europoslancom sa navyše už donieslo aj to, že prezidentova "tichá domácnosť" (január 2001) s premiérom sa už prekotúľala do otvorených roztržiek, je obava, že sa pomaly začnú rozpomínať aj na dôvody, ktoré viedli k integračnému embargu na Slovensko, platnému práve za Mečiarovej vlády.
Iný, možno ešte aj "dlhší" prešľap sa podaril premiérovi. U neho sa totiž nedala predpokladať neznalosť veci či prostredia, keď napriek výslovnej žiadosti Bruselu odmietol v piatok účasť na BRATISLAVSKEJ konferencii "Územná samospráva na Slovensku v procese Európskej integrácie".
Niežeby mal byť Dzurinda nejakým obrovským spestrením. Keďže však Výbor pre regióny EU organizuje takéto konferencie vo všetkých kandidátskych krajinách, čakalo sa, že na dlho predom avizované pozvanie si premiér utrhne čas. Neutrhol, takže z EU dorazila depeša s vyjadrením "sklamania", čo je v diplomatickej reči dosť silný slovník. Môžeme dokonca povedať, že taký silný, na aký od dôb slávnych demaršov ani nebol precedens.
Isteže, Brusel nie je Boh a je tiež úchylkou sa mu po zem klaňať (čo tiež niekedy vidíme). A premiér je predsa len tretí ústavný činiteľ, ktorý má svojich seberovných partnerov a nemôže obiehať všetky konferencie. To sa však nevzťahuje na náš konkrétny prípad. Jeho neúčasť bola neokrôchanosťou, nakoľko dal prednosť tatranskému podujatiu organizovanému ZMOS-om; s tým ale Dzurinda randí raz za mesiac a pokiaľ ide o "rang" udalosti, bol hlboko pod bratislavskou konferenciou.
Najhoršie je, že priehľadný bol motív premiérovej absencie; najlepšie ho asi vystihuje nasledovná veta lorda Hanningsfelda, predsedu tohto Výboru regiónov: "Ak má Slovensko záujem stať sa v dohľadnom čase členom EÚ, musí urýchlene pristúpiť k realizácii reformy verejnej správy. Slovensko je veľmi centralizovaná krajina, čo je pre úniu neprijateľné". Tak - koniec citátu aj dohadov, prečo sa Dzurinda radšej nechal zastupovať Csákym a Figeľom.
Určite pikantné je, že paralelne v Podbanskom, kde ZMOS-u opäť sľuboval všetko najkrajšie, označil premiér reformu VS "za svoju OBROVSKÚ PRIORITU". V tom istom čase rečnil zastupujúci Csáky na konferenci veru inak - "vládna koalícia podcenila zložitosť reformy". Bič sa ale rozplieskal najmä včera, keď na povrch vyplávali dosť závažné disonancie v pohľadoch na dôležitosť RVS medzi veľvyslancom EU na Slovensku a naším MZV. Kým Walter Rochel sa ponáhľal podtrhnúť, že "SR nemôže vstúpiť do únie, kým nebude mať efektívnu verejnú správu (...)", Eduard Kukan vypustil čosi, čo tu ešte v koaličnom vydaní nebolo: "Decentralizácia nie je natoľko závažná, aby mohla ovplyvniť naše úspešné rokovania s úniou. REFORMA ALEBO NEREFORMA VEREJNEJ SPRÁVY NEJAKÝM ZÁSADNÝM SPÔSOBOM PODĽA MŇA NEOVPLYVNÍ ROZHODOVANIE".
Uvidí sa, kto má pravdu. Nateraz vieme aspoň toľko, prečo Dzurinda chýbal v Bratislave. Odhliadnuc od reformy, je hanebné a nedôstojné premiéra štátu utekať do Tatier iba preto, lebo sa niekomu nevie pozrieť do očí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
