obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike Zvieratá očami osobnosti.
Tentokrát sme sa na vzťah k zvieratám a súžitie s nimi spýtali jednej z najkompetentnejších osôb - predsedníčky I. kynologického klubu Anička v Košiciach Ing. Stanislavy Čorbovej. Pýtať sa jej na takú vec, či má doma psa je úplne zbytočné. Viac jej sedí otázka: ´Koľkých havkáčov v súčasnosti vlastní?´
"Momentálne mám dvoch nemeckých ovčiakov, a to Charisa a Caka. Obaja nie sú pre mňa len domácimi miláčikmi, ale aj profesionálnymi partnermi pri výcviku." Vzťah ku psom sa u Stanislavy vyvíjal už od malička. "Nebola som výnimkou, ako skoro každé dieťa som túžila po psovi. Toľko som domŕzala do rodičov, až mi môj sen splnili na deviate narodeniny. Dostala som od nich sučku dalmatína. Dalmatínci síce nie sú služobným plemenom, ale už vtedy som s ňou začala chodiť na cvičák. Naučila som ju tej základnej poslušnosti. Vtedy ma začal výcvik baviť a keď táto sučka uhynula, mala som pätnásť rokov."
Potom sa budúca profesionálna kynologička na tri roky so psami rozlúčila, najmä kvôli štúdiu na strednej škole, ale vášeň ku psom nanovo prepukla v osemnástke. "Vtedy som si už sama kúpila svojho prvého nemeckého ovčiaka - Baka. Kúpila som si ho najmä pre radosť, ale bohužiaľ ledva dovŕšil pol roka, ukradli mi ho."
Nad stratou Stanislava dlho nežialila, pretože:
"Hneď na druhý deň som si kúpila nového, opäť nemeckého ovčiaka, Athosa. S ním som sa po mnohých rokoch vrátila znova na cvičák. Venovala som sa masovému výcviku, bavilo ma to a chcela som s ním robiť viac, ako len základnú poslušnosť. Takže som robila cviky obrany a stopovanie, urobila som s ním dve skúšky z výkonu. Keďže Athos nezodpovedal úplne mojim požiadavkám na výcvik, našla som mu nového dobrého majiteľa a čakala som na šteňa, ktoré by spĺňalo moje nároky na športovú kynológiu."
Ako nám prezradila, v medziobdobí kým psa hľadala, cvičila nemeckého ovčiaka svojich známych Charisa. Zistila, že je po pracovnej línii na vysokej úrovni. Tak sa s nimi dohodla, že Charis (na snímke s S. Čorbovou) ostane jej a bude s ním pokračovať v športovej kynológií. "Charis je skutočne excelentný. Vyhral už mnohé kynologické preteky, má urobené výkonostné skúšky a je tiež víťazom Putišovho memoriálu. Tohto roku plánujeme dosťať sa na majstrovstva sveta v športovej kynológií."
Okrem Charisa má ešte Caka a ako sama vraví, obaja sú povahovo veľmi rozdielny. "Cak je geneticky disponovaný na prácu. Už jeho predkovia boli vyberaní po pracovnej línií. Charis je skôr exteriérový pes, čiže krásny, ale v jeho prípade povaha vyšla veľmi dobre. Čo nie je vždy zvykom, pretože jeho rodičia sa spájali kvôli vzhľadu, takíto psi sú určení skôr na výstavy."
Stanislava býva v byte, ale psi s ňou štyri steny nezdieľajú. Kvôli výbehu sú na rodičovskej záhrade v koterci. A ako svojich miláčikov odmeňuje?
"Charis je vášnivým aportérom. Pre ňho je najväčšou odmenou, ak mu hodím loptičku a môže aportovať. Cak síce tiež rád aportuje, ale je najmä veľmi žravý. Keď ho chcem odmeniť, tak najviac ho poteším nejakou pamlskou."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
