študentmi a niektorými učiteľmi. Nakoľko je škola situovaná v ústave pre telesne postihnuté deti zdal sa nám tento problém nanajvýš vážny.
"Na obchodnú akadémiu som nastúpila v septembri roku 2000. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, avšak neskôr, asi v polovici prvého ročníka sa začali problémy. Najprv s učiteľkou zemepisu a biológie Ing. Máriou Franekovou, ktorá na nás vyvýjala psychický nátlak. No netýka sa to len tejto jednej učiteľky, často sa stávalo, že aj iný členovia pedagogického zboru robili nevkusné narážky na náš postih," začala svoje rozprávanie 22-ročná Silvia Kubiková, ktorá kvôli podobným problémom prerušila štúdium na spomínanej škole. "Boli sme pre ňu nuly, spolužiačke, ktorá má postihnuté ruky vynadala len preto, že nevedela dočiahnúť na mapu a ukázať jej čo chcela. Vykričala sa na ňu, že je neschopná a nič nevie."
Peripetie pokračovali i na hodinách nemčiny, kde učiteľka postihnutým žiakom jasne povedala, keď ju požiadali o vysvetlenie učiva, že popoludní doučuje za dvesto korún.
"Zostala som zarazená, že sa môže čosi takého prihodiť. Často na nás vyvýjali učitelia nátlak, zosmiešňovali nás, narážali na postihnutie. Sú to však len moje tvrdenia, väčšina spolužiakov sa bojí povedať ako sa veci majú," ťažká si Silvia.
Ako sme sa presvedčili mala pravdu. Pri rozhovore so študentmi sa nám viacerí posťažovali, no museli sme s nimi odstúpiť nabok a dôkladne sa poobzerali, či ich niekto nezačuje. Strach z odplaty robí svoje.
Silvii sa po počiatočných problémoch zo dňa na deň zhoršil zdravotný stav o tri stupne. Aj preto sa rozhodla postupovať rázne a spoločne s otcom napísali sťažnosť na Krajský úrad.
"Hneď po napísaní sťažnosti sme sa dozvedeli, že nás už pani Franeková učiť nebude. Proste v našej triede ďalej nepôsobila. Takých prípadov je však viac. V triede máme spolužiačku, ktorá je na vozíku. Na hodinách leží na posteli, no nakoľko má panický strach z učiteľov, bojí sa opýtať na záchod. Radšej sa pociká. Nehovoriac už o tom, že sme sa od istej učiteľky dozvedeli, že by sme všetci mali byť vyšetrení na psychiatrii, pričom hovorila, že na porade takýto návrh prednesie. Skutočnosť, že týmto deťom, ktoré nemajú ľahký osud povie pedagóg, keď niečomu nerozumejú, že sú sprosté, debilné a mali by si dať vymeniť skrutku v hlave snáď hovorí za všetko," dodala Silva, pričom uviedla, že si veru nedá skákať po hlave a nezničí si zdravie.
Aj keď už spomínaná dievčina strednú školu za sebou má, na Obchodnú akadémiu si prišla urobiť maturitu.
"Radšej nech ju nemám, ako sa takto trápiť. jediný človek, ktorý mi vedel vyjsť v ústrety je pani riaditeľka Čabalová." Osud sa so Silviou nemaznal a ako nám povedala v živote to ľahké nemala. "Ako deväťmesačnej mi zistili, že mám rakovinu, chodila som na ožarovania. Neskôr som ochrnula a dostala epilepsiu. Často mávam neznesiteľné kŕče," vykreslila svoju životnú cestu Silvia.
Učiteľka Ing. Franeková samozrejme tvrdenia Silvie popiera. "Vymýšľa si, nie je to pravda. Práve ja som bola tá, ktorá jej pomohla, aby sa dostala na školu. Nemá na svoje tvrdenia žiadne dôkazy, nik zo spolužiakov jej to nepotvrdí. Učila som celú ich triedu, všetci sú postihnutí no len ona sa sťažovala. Prečo by som robila takéto veci? Na škole učím 30 rokov a nik sa doteraz na mňa neponosoval," dôvodí M. Franeková.
Podľa slov psychológa Domova sociálnych služieb Júliusa Benka, ktorý s deťmi prichádza do kontaktu takmer každý deň, sa mnohé deti sťažovali na nezdravé vzťahy niektorých starších učiteliek k študentom. "Sťažovali sa na to, že si z nich robia výsmech, diskriminujú ich z hľadiska toho kde bývajú, či v oblasti postihnutia. Často som počul, že im nadávajú do kriplov a lenivcov. Napísal som teda pani riaditeľke školy Čabalovej list, v ktorom som síce nikoho nemenoval, no vytypoval som skupinu starších pedagógov, ktorí sa takýmto, dá sa povedať až fašistickým spôsobom správajú k deťom. Potom z toho bolo haló a nakoniec sme dosiahli, že dotyčná učiteľka, už neučí triedu, do ktorej chodila aj Silvia. Ostatní sa boja otvorene povedať čo sa deje, pretože aj keď sa v minulosti ozvali, problémy sa ešte vyostrili. Silvia je citlivejší človek a psychické trápenie sa jej skoro prejaví na fyzickom stave. Zhoršil sa jej a pokiaľ viem dotyčná učiteľka často ignorovala tieto skutočnosti a nechávala ju stáť pred tabuľou neprimerane dlhú dobu," tvrdí J. Benko. Psychológ nepripúšťa možnosť, že by si Silvia vymýšľala, je však možné, že niektoré veci trochu zveličuje.
Riaditeľka školy Mgr. Mária Čabalová hovorí, že na vyslovenú žiadosť rodičov už spomínaná učiteľka triedu neučí. Vylúčiť psychický nátlak na žiakov však úplne nedokáže. "Sťažnosť, ktorú podala Silvia prostredníctvom svojho otca bola prešetrená krajským úradom. Niekoľkokrát som bola na hospitácii u pani Franekovej. Ona sa nikdy takto neprejavovala. Tým, že to bolo prešetrené som to považovala uzavreté. Pani Franeková má ukončené špeciálne pedagogické vzdelanie. Pokiaľ som vo funkcii, nestretla som sa s tým, aby boli tieto deti nejako psychicky týrané kvôli postihu. Je mi ťažko predpokladať, že by sa takéto veci diali, ale na druhej strane to vylúčiť nemôžem," vysvetľuje riaditeľka.
Silvia preušila štúdium na škole. Najprv ho chcela ukončiť, no riaditeľka ju prehovorila. "Bola často chorá, vymeškala veľa hodín, čo súviselo aj s jej zhoršenými známkami. Deti sa nemusia báť povedať mi čo sa deje. Ja som ústretová. Ak majú problém, môžu mi povedať, čo ich trápi. Možno cítia nejakú krivdu. Bolo by dobré, aby prišli a povedali. Boli sťažnosti takéhoto rázu. V poslednej dobe som riešila tri takéto prípady. Mali sme viacero sťažností aj na pani Franekovú, ale aj na iných. Viete, všetko je ale v ľuďoch. Učiteľka Franeková je v dôchodkovom veku. Podala si žiadosť, aby mohla na našej škole učiť aj v budúcom roku, no ja som sa rozhodla, že ju neschválim."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
