prerazí, môže mať nedozierne dopady, ďaleko presahujúce stratu jedného vicepremiéra. Teda pokiaľ Mikuláš Dzurinda naplní výstražné signály, že osud Mikloša spojí so svojou premiérskou existenciou, čo by znamenalo aj pád celej vlády. V takom prípade sa prepadne do chaosu aj krajina, keďže neexistuje žiadny scenár dočasného vládnutia.
K včerajšiemu podvečeru sa k podpore opozičnej iniciatívy klonila približne polovica klubov SDĽ a SOP-LDÚ-SZS. Pri stopercentnej účasti poslancov HZDS a SNS, plus Fica, Tuchyňu, Sládečka a Andela by to aj mohlo stačiť (k odvolaniu člena vlády je potrebná nadpolovičná väčšina, 76 hlasov). Oficiálne stanoviská vedení týchto strán ani oboch poslaneckých klubov neboli do večera známe. A je možné, že do hlasovania ani žiadne nebudú.
V SDĽ ani SOP sa totiž nevedia dotipovať toho, či Dzurinda iba blufuje, alebo bez Mikloša naozaj ďalej vládnuť nechce. Alternatíva pádu vlády s vidinou predčasných volieb im za popravu Mikloša asi nestojí. Na opačnej miske rozhodovania je túžba pokoriť SDK(Ú) za doterajší štýl politiky, resp. pomstiť sa Dzurindovi (Hamžík), a tiež obyčajná ekonomická nedovzdelanosť a hlúposť.
So zaujímavým návrhom na východisko údajne prišiel na večernú schôdzku predsedov koaličných strán Migaš: SDĽ nepodporí odvolanie Mikloša, ak SDK(Ú) bude súhlasiť s tým projektom rekonštrukcie kabinetu, ktorý ľavica už navrhla v Trenčianskych Tepliciach a Dzurinda s SMK vetovali. Ide o zrušenie postov podpredsedov vlády, resp. ich spojenie s niektorými rezortami. Návnada pre Dzurindu spočíva v tom, že splynutie postu podpredsedu pre ekonomiku a ministra financií by nezastrešila Schmögnerová, ktorej by sa takto SDĽ zbavila, ale práve Mikloš. Samozrejme, variant obnáša automatické otvorenie koaličnej dohody, keďže škrtnutie podpredsedov predpokladá nové prerozdelenie aj ministerských kresiel. A tu je rub ponúkanej mince alebo pasca na Dzurindu; je evidentné, že za udržanie Mikloša by SDKÚ zaplatila minimálne dvomi, skôr však tromi inými hlavami (aspoň jeden rezort pre SOP miesto Kadlečíkovej /ktorá ešte ani nenastúpila/, jeden pre SMK miesto Csákyho, jeden pre KDH).
Dzurinda stojí azda pred najťažšou dilemou svojej politickej kariéry. Mikloš totiž nie je žiadny Macejko ani Pittner, je pre premiéra dvojnásobne STRATEGICKOU figúrou; jednak ako medzinárodne najdôveryhodnejší člen vlády, jednak ako posledná šanca na dosiahnutie takých preferencií SDKÚ, v aké dúfal, keď si stranu zakladal. Navyše, čo možno mnohých prekvapí, aj v domácom prostredí je Mikloš napozitívnejšie vnímaným členom vlády, čo neklamne dokladá skóre kladných a záporných osobných preferencií.
K samotnej rekonštrukcii treba povedať, že začínať takéto hlboké štrukturálne zmeny rok (áno, toľko zostáva "čistého" času do volieb) pred záverečnou je čistý nezmysel. Iná vec je, že nech sú pravé pohnútky SDĽ (a SOP, ktorá to podporuje) akokoľvek nízke a egoistické, samotné "zreálnenie pomerov" (Hamžík) je idea absolútne legitímna a správna. Keby bol Dzurinda slušný a korektný, pristúpil by na spravodlivé prerozdelenie kresiel už dávno. Tu je najčerstvejší príklad, ako si sám vykopal jamu: Keby svinsky nepodrazil KDH pri obsadzovaní ministerstva vnútra, nepritrafilo by sa mu teraz to, že popri SDĽ a SOP sa k projektu rekonštrukcie už hlási aj KDH (to ale, samozrejme, nepodporí odvolanie Mikloša).
Premiérova dilema je vskutku nezávideniahodná: Pristúpiť na Migašov manéver, alebo risknúť divoké hlasovanie v parlamente?? Na prvý pohľad vlastne na výber ani nemá. Po pondeľňajšom nočnom Republikovom výbore to vyzerá, že SDĽ trvá na prekopaní vlády ultimatívne a nezávisle od Mikloša stavia svoju koaličnú budúcnosť práve na rekonštrukčnú kartu. Háčik je iba v tom, či náhodou neblufuje aj Migaš. Veď s preferenciami SDĽ sa tiež nedá vyskakovať po plafón.
Napokon, ale v prvom rade: Vecne je návrh na odvolanie Mikloša, ako aj jeho prípadná podpora zvnútra koalície, obyčajný poslanecký idiotizmus. "Argumenty", ktoré boli proti podpredsedovi vlády vznesené - stav nezamestnanosti, reformy verejnej správy, nenaštartovanie reformy dôchodkového zabezpečenia - sú smiešne. Miklošovi sa dá vyčítať leda toľko, že nie je dosť razantný a stále väčšmi sa utápa v bezobsažných kompromisoch. To je však daň za to, že chcel vyhovieť všetkým analfabetom a oportunistom zo všetkých strán a poslaneckých klubov koalície. Keby aj bolo možné zosobniť zodpovednosť za súčasný stav ekonomiky (akože nie je), tak prví na rane by mali byť tí, kvôli ktorých osobnej obmedzenosti je spústa rozumných vecí politicky nepretlačiteľných.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
