Habsburgovcom patril kedysi aj dnešný Prezidentský palác
Bratislava - Svoje návštevy prezident SR zvyčajne prijíma v Zelenom salóne Grassalkovichovho paláca. Keď tu včera Rudolf Schuster prijal Otta von
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Habsburga, nastala svojím spôsobom kuriózna situácia. Demokraticky zvolený prezident vítal potomka cisárskeho rodu, ktorému kedysi patrilo nielen územie Slovenska, ale aj dnešný Prezidentský palác.
Otto Habsburg v Zelenom salóne dokonca kedysi prespal. Monarchia, ktorej vládol jeho otec cisár Karol, sa vtedy rozpadala. Šesťročný Otto sa v Bratislave zastavil s matkou, cisárovnou Zitou počas úteku z Budapešti do Viedne.
Včera však na Ottovi Habsburgovi nebolo badať nostalgiu. "Mal som šťastný život," vyhlásil. Návšteve bývalého následníka trónu nedominovala minulosť, ale budúcnosť. Budúcnosť strednej Európy vidí ako dlhoročný prezident Paneurópskej únie a poslanec Európskeho parlamentu v zjednotení. Do jednotnej Európy bez diskusie patrí nielen Slovensko, ale všetky krajiny, ktoré kedysi tvorili monarchiu. "Ústrednou myšlienkou Paneurópskej únie od začiatku bolo: Paneurópa je celá Európa. Mojou ambíciou je, aby sa krajiny v dunajskom priestore dostali do Európskej únie," vyhlásil Otto Habsburg.
Myšlienku, že krajiny strednej Európy patria do demokratickej Európy, presadzoval už dávno pred pádom železnej opony. "Už v roku 1979, keď som kandidoval do Európskeho parlamentu, som mal v kampani plagáty s nápisom Aj Slováci sú Európania. Bolo to treba vtedy pripomínať," povedal. Aj dnes to pripomína všetkým, ktorí sa obávajú vstupu nových krajín do únie. Za podporu integračných snáh Slovenska sa "jeho výsosti" poďakoval aj prezident Schuster.
Minulosti sa Otto von Habsburg nevyhol v diskusii so slovenskými historikmi, ktorí využili jeho prítomnosť aj na vedecké účely. "Monarchia podľa mňa nemala šancu sa v r. 1918 zachrániť. Môj otec už tomu nemohol zabrániť, mal málo času," skonštatoval vecne. Práve zjednotenú Európu vníma ako možnosť znovu dosiahnuť to, čo monarchia dokázala na isté obdobie priniesť strednej Európe - pokojné spolunažívanie národov. "Keď cestujete po krajinách, ktoré kedysi patrili k Rakúsko-Uhorsku, ako Halič, Bukovina, Bosna, Hercegovina, uvedomíte si, aký pokrok dosiahli práve v druhej polovici 19. storočia a v prvých rokoch 20. storočia. Len v mieri sa darí hospodárskemu pokroku," povedal.
Potomok cisárskeho rodu musel však odpovedať napríklad aj na otázku, kto bol podľa neho väčším panovníkom - Mária Terézia, Jozef II. alebo Leopold II., alebo či sa osobne poznal s Milanom Hodžom.
Autor: mar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.