kvetov k buste uznávaného sovietskeho vedca, obrancu ľudských práv a nositeľa Nobelovej ceny za mier Andreja Sacharova.

Práve Gorbačov v roku 1986 po šiestich rokoch ukončil domáce väzenie disidenta Sacharova a jeho manželky Jeleny Bonnerovej v meste Gorkij a umožnil ich návrat do Moskvy. Vedecká kariéra jadrového fyzika A. Sacharova sa začala v jeho 26 rokoch získaním doktorátu a ako 32-ročný sa v roku 1953 stal akademikom. Bol jedným z vynálezcov sovietskej vodíkovej bomby a od roku 1954 do roku 1962 získal tri tituly Hrdinu socialistickej práce. Do konfliktu s režimom sa Sacharov dostal v roku 1968 svojim článkom o svetovom vývoji, mierovom živote a intelektuálnej slobode, v ktorom okrem iného vyzýval na odstránenie pozostatkov kultu osobnosti J.V. Stalina a žiadal odtabuizovanie verejného života a nástup tzv. glasnosti. V roku 1970 Sacharov založil v Moskve Výbor na obranu ľudských práv a o desať rokov neskôr protestoval proti sovietskej vojenskej intervencii v Afganistane a vyzýval svetové spoločenstvo na bojkot letných olympijských hier v Moskve. V 1980 Sacharova zatkli a umiestnili do domáceho väzenia v meste Gorkij, kde bol nútený žiť bez telefónu pod neustálou kontrolou zo strany KGB. Rehabilitácia A. Sacharova bola korunovaná v roku 1989 jeho zvolením za poslanca, ale v tom istom roku 14. decembra 68-ročný Sacharov zomrel.

Disidenta a obrancu ľudských práv Sacharova približuje ruskej verejnosti v Moskve aj výstava doteraz neznámych fotografií akademika a jeho rodiny a tajných archívnych materiálov o jeho osobe. V jednom z odtajnených materiálov šéf straníckej organizácie vojenskej konštrukčnej dielne "KB-II" poukazuje na nedostatky fyzika Sacharova, ktorý zanedbáva svoje ideologické vzdelávanie a bezdôvodne odmieta kandidovať za poslanca mestského sovietu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.