nadmorská výška 400 m, ale pozemky sa rozprestierajú od výšky 372 643 metrov. Okolie dediny je odlesnené a neďalekých lesoch prevládajú porasty borovice a smreka. Cez prostriedok dediny preteká potok Veľkej Svinky, do ktorého sa od Hermanoviec vlieva potôčik Hermanovka. Severným okrajom usadlosti prechádza štátna cesta I. triedy v smere Prešov Levoča. Ešte pred druhou svetovou vojnou cesta bola smerovaná bezprostredne cez prostriedok dediny okolo Veľkej Svinky. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, príležitostne povozníctvom a prácami v lese. V minulosti sa tu pestoval chmeľ pre výrobu piva a dobre sa darilo ovocinárstvu a pestovaniu bežných poľnohospodárskych plodín. Pracovné príležitosti tu vždy chýbali a za prácou museli ľudia dochádzať do širokého okolia.
Povodie Veľkej a Malej Svinky od roku 1262 patrilo pod panstvo Svinia, šľachtického rodu Merše. Postupne sa tento veľký komplex delil na menšie samostatné panstvá na základe darovacích a dedičných listín. Vo februári 1320 sa v Spišskej Kapitule konal konvent v dedičnom konaní panstva Svinia. Vtedy Meršemu patrilo 22 usadlostí a samôt. Jedna časť majetku pripadla pri dedení Petrovi Touthovi Meršemu a medzi týmito pozemkami boli aj dnešné Bertotovce. V tejto lokalite sa zriadil osadník - šolýs, doživotný richtár, ktorý dojednával vzťahy podľa zakúpeného práva medzi zemepánom a poddanými sedliakmi. Prvým osadníkom sa stal nemecký kolonizátor - Berthold (Bertoty). V obci vtedy vznikla vila Bertoty.
V bitke pri Rozhanovciach v roku 1312 uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou uskutočnil mnohé zmeny vo vlastníckych a užívacích vzťahoch, odoberal a daroval pozemky a sídla. Takto sa vlastníkmi obecných pozemkov stali Drugethovci. V roku 1330 sa v tomto procese pokračovalo. Pozemky v Bertotovciach kráľ pridelil Petrovi (Peteuchovi) Abovi zo Slaneckého hradu a na jeho miesto bol dosadený Drugeth. Petr Aba pozemky v Bertotovciach pridelil svojmu synovi Michalovi. Toto delenie a pridelenie bolo potvrdené v roku 1338. Už od nasledujúceho roku si Michal Aba začal v prídomku uvádzať - Bertoty.
Už v roku 1395 po pravej strane Veľkej Svinky postavil drevený gotický kostol a neďaleko zriadili aj obecný cintorín. Zradili aj faru, kde začal pôsobiť farár pod menom Mikuláš. Neskoršie sa obec cirkevne pričlenila pod farnosť Hermanovce (dnes je pod fričovskou farnosťou). V roku 1521 sa v usadlosti ustanovila prvá obecná škola.
Bertotovce zapísala do histórie Uhorska prvá pošta a zájazdový hostinec už v roku 1558. Cez Bertotovce od uvedeného roku až do 19. storočia viedla prvá trasa konskej poštovej dopravy z Bratislavy, cez Ružomberok, Levoču ku Prešovu do Košíc. Názov tejto obce sa nachádzal na všetkých poštových mapách Uhorska. V Šarišskej župe boli len tri takéto stanice (Prešov, Drienov - Lemešany). Posledné zvyšky uvedeného zariadenia boli odstránené pred niekoľkými desiatkami rokov pri terajšej štátnej ceste za mostom pod brehom.
Bertotovce mali v roku 1600 štrnásť poddanských domov a 11 zemianskych kúrií. V roku 1780 už 57 domov a deväť kúrií s počtom 461 obyvateľov. Na začiatku 20. storočia tu žilo 466 obyvateľov, z ktorých bolo 407 katolíkov a 39 Židov. Dnes sa počet obyvateľov pohybuje okolo 520 - 530. Počas existencie usadlosti menilo sa aj jej pomenovanie. To posledné pochádza z roku 1920.
Zemianstvo v Bertotovciach má hlboké korene a pretrvávalo až do konca 19. storočia. Po zrušení poddanstva sa pozemky postupne dostávali do vlastníctva slobodných sedliakov a časť z nich odkúpili občania židovskej komunity (Miškovič, Šturc, Friedman), ktorí v dedine pôsobili až do ich odsunu do koncentračného tábora v r. 1942. V dedine okrem poddaných sedliakov existovali aj slobodní sedliaci a želiari.
Obec má bohatú históriu, ale nezachovali sa v nej vzácnejšie historické zariadenia. Doposiaľ sú viditeľné stopy po bývalých zemianskych kúriách (dom. č. 8, 14, 23, 79, 108, 107). Najvýznamnejšou stavbou bol klasicistický kaštieľ uprostred dediny, ktorý bol asanovaný pred niekoľkými desaťročiami a na tomto mieste je dnes budova obecného úradu. Za zmienku stojí aj to, že tu bol až do roku 1954 obvodný notársky úrad, žandárska stanica a matrika.
K vzácnejším pamiatkam obce patrí rímskokatolícky kostol z roku 1865 zasvätený sv. Martinovi - biskupovi. Nachádza sa pri štátnej ceste a patrí k bežným kostolom uvedeného typu z tejto doby postavených na východnom Slovensku. Zaujímavejší je jeho interiér a zvlášť drevený oltár, pochádzajúci zo staršieho dreveného gotického kostola. Pri kostole sú náhrobné pomníky významných občanov obce a dva pomníky šľachtickej rodiny Bertotyovcov. Neďaleko kostola je súčasný cintorín, ale v tej staršej časti sa nedajú už identifikovať hroby šľachticov z rodu Bertotyovcov.
Návštevníkov obce určite upútajú dve kaplnky pri štátnej ceste. Na tomto mieste až do roku 1920 stála obecná škola. Na tabuli väčšej kaplnky je uvedený tento nápis: "Ku cti Sedembolestnej Panny Márie patrónky Slovenska a na pamiatku Františka Majocha, slovenského rodoľuba a r. k. farára z Hermanoviec, ktorý 9. augusta 1919 bol na tomto mieste zavraždený." Kaplnku dal postaviť Slovenský ľud za aktívnej pomoci miestneho obyvateľstva. F. Majocha sa stal obeťou nezmyselnej národnostnej politiky uplatňovanej v Uhorsku. Svoj podiel na tejto smutnej tragédii mali aj miestne skupiny promaďarsky orientovaných obyvateľov, za podpory vtedajšieho notára a žandárov. Krutá smrť F. Majocha postihla už v období existencie prvej ČSR, keď svoj podiel na tom mal aj nezmyselný vstup na toto územie vojsk ČA MRR v roku 1919, ktoré smerovalo k Branisku okolo Veľkej Svinky.
Z ďalších pamiatok obce spomeniem kaplnku Jána Nepomuckého, neďaleko predchádzajúcej. Za historickú udalosť obce treba považovať vybudovanie štátnej cesty, ale najmä premostenie ponad potok Hermanovka a neďaleký starý kameňolom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
