výstrelky súboru Železiar. Umeleckého vedúceho folklórneho súboru Železiar Vladimíra Urbana sme sa pýtali, prečo vznikol práve takýto program.

"Každý vie, čo je karička, čardáš, verbunk. My chceme ukázať, z čoho vychádza naša javisková forma. Keď súbor niečo chystá, čerpá zo zozbieraného archívneho materiálu, nahrávok, filmov. Podľa toho, aký je vzor, aj scénický výsledok je rôzny. Máme dosť tancov, ktoré sú doslova vydumane. Sú to také tance vydumance, ktoré vznikli bez rukolapných dôkazov, že sa to bolo presne tak. Súbor je mnohotvárny, zatancuje viacej štýlov, žánrov. Muzikanti zahrajú našu ľudovú hudbu, ale aj maďarskú, poľskú, goralskú, moravskú... Takisto tanečníci zvládnu škótske, či írske tance. Pre zábavné programy s Drišľakom sme vymysleli aj úplne súčasné tance. To sú z nášho pohľadu scénické výstrelky, ktoré teraz chceme pospájať do jedného programu a ponúknuť našim priaznivcom."

Môžeme byť aj trochu konkrétnejší?

"Sú tam niektoré tance z Abova. Železiar ako prvý priniesol celovečerný program z tradícií abovského regiónu. Nespracovali sme ich podľa živého folklóru, ale podľa popisov, informačných zbytkov. Konkrétny tvar sme museli vymýšľať sami. Napríklad svojský, na východe ojedinelý tanec pre jedného muža a dve ženy. Volá sa Medvec. Nikto ho nevedel ukázať, ale ľudia o ňom rozprávali. Výsledný tvar sme museli urobiť sami. V programe budú aj niektoré staršie čísla. Od roku 1997 sme napríklad nerobili Zbojníkov a strašidlá, ktoré boli divácky veľmi vďačné. Muzikanti ukážu, ako sa hrá slovenská hudba. Tá istá pesnička po východniarsky, stredoslovensky, aj inak. Aj jeden a ten istý tanečný krok sa dá urobiť na množstvo rôznych spôsobov."

Premiéra je vždy očakávanou chvíľou, zvlášť pre tých, ktorí budú mať skutočnú premiéru na javisku. Budú aj takí?

"Zjavia sa aj nové tanečnícke tváre. Keď som sa pozeral na videozáznam z roku 1994, tak z 18 dievčat, ktoré v tom čase boli na javisku, tancuje už len jedna a aj tá sa chystá skončiť."

Bude mať tento program aj reprízy?

"Pravdepodobne nie. Jednu časť sme uviedli na šarišských folklórnych slávnostiach, a folkloristi sa pozastavili nad tým, čo to robíme. Prečo nerobíme veci tradičné. Preto hovoríme, že tento program je zvláštna príležitosť. Ale pokiaľ by bol divácky záujem, o reprízach sa dá uvažovať. Pre nás je najdôležitejšie, že máme priaznivcov, ktorí chcú každý rok vidieť, čo robíme. Dobre im urobí aj niečo naviac, keď sa môžu pozrieť na veci z iného zorného uhla, nielen klasicky."

Folkloristi sa pýtajú, čo to vymýšľate, ale veď ty si sám folklorista. Tak čo to vymýšľaš? Prečo?

"Osobne si nemyslím, že folklór by mal byť taký, že všetci svorne budú robiť len klasickú formu, ktorá je už istým spôsobom sformovaná a zažitá. Samozrejme, že to treba. Klasickú goralskú hudbu s husľami, dvoma kontrášmi a basičkou, s typickým spôsobom hry, harmóniami, by nikto nemal prerábať. Ale neznamená to, že niekto sa nemôže inšpirovať a vymyslieť novú kvalitu, ktorá poteší a zohreje niekoho iného. Ale bolo by zle, keby niekto z takto vytvoreného diela vymýšľal ešte ďalšie a tvrdil, že je to klasika. To nie. Klasika sa vytvárala od vekov. Príkladov by bolo veľa. Aj my máme tance, kde sa ukáže pôvodný tanec, ktorý je prepisom autentického. To je základ nášho snaženia. Ale život ide, vyvíja sa, nemal by ustrnúť. Naši tanečníci mali veľa práce, kým sa naučili tancovať v istom štýle. Ale dokážu tancovať aj po zemplínsky, šarišsky, podpoliansky, cigánsky, maďarsky... Majú ďaleko vyššie schopnosti. Je dobre, ak ich môžu niekde použiť a rozvíjať."

Základom je zrejme aj tu klasická tanečná technika. Čo musia členovia súboru zvládnuť?

"Robíme aj klasiku, ale nie 5 dní v týždni. Treba aj čosi naviac - kondičné, rytmické a výrazové schopnosti. Klasika je v základe tancov. Ale keď budeme tancovať na súčasnú melódiu, potrebujeme ovládať celé telo. Musíme robiť všestranný tanečnícky vývoj. Naši tanečníci sú za krátky čas schopní naštudovať mnoho tancov. Rýchlo sa adaptovať na nové."

Môže byť členom takéhoto súboru hocikto?

"Každý, kto má trochu talentu, dispozícií a veľmi veľa výdrže. Tá je najdôležitejšia. Veľa mladých, ak ich nechytí samotný pohyb, je sklamaných, keď nie sú hneď na javisku. Stále ich len niekto učí dvíhať nohu, chytať rytmus. Čas ísť na javisko príde, keď majú isté schopnosti nabité do tela i hlavy. A tá výdrž a sebadisciplína je dôležitá aj preto, že každý musí byť trikrát týždenne na nácviku, k tomu treba pridať ešte nejaké vystúpenia. Naši členovia si musia vedieť koordinovať svoj čas, často aj zatnúť zuby a mnohé veci si odopierať."

Hoci je Železiar zberateľom tradícií, sám hovoríš, že treba hľadať stále nové...

"Snažíme sa o to napríklad aj prenikaním na internetovskú sieť. Naša stránka www.zeleziar.sk prináša informácie nielen o súbore, ale aj o aktuálnom folklórnom živote v Košiciach. Naši priaznivci sa tam dozvedia aj o našich vystúpeniach v Giraltovciach, Gelnici, Východnej, Detve, Folkmári, či v auguste v Maďarsku, na veľkom folklórnom festivale."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.