Prešove bol založený v období, keď zúrila celosvetová hospodárska kríza a roky 1931 - 1933 boli veľmi zlé. Tisíce nezamestnaných, veľa ľudí žijúcich zo "žobračeniek", ako sa podpory v nezamestnanosti nazývali, hlad, otrhané deti - to bolo zrkadlo týchto rokov. Predsa sa však našli ľudia, ktorí prispievali na činnosť futbalu. I keď požiadavky hráčov boli nulové, hralo sa z lásky k tomuto športu, predsa muselo byť to najnutnejšie - dresy, trenírky, lopty, štulpne a kopačky. Toto vybavenie dostali v prvom rade dospelí. Žiaci a dorastenci hrali, v čom sa dalo, jedine dres bol rovnaký, zabezpečený klubom.
Snom každého mladého futbalistu je dostať kopačky. Do klubu som sa ako žiak dostal v roku 1936 a boli sme zvedaví, či aj my budeme mať kopačky. Dostali sme ich zásluhou báčiho HAJDÚKA, ktorý bol obuvníkom a zo starých pozostatkov zvrškov pokúšal sa urobiť kopačky "bagandže". Na podrážky urobil z kože dva plátky, pribil ich a na tie po krajoch pribil štople tiež z kože. Na pätu stačil jeden pásik a dva štople a boli kopačky. Ešte dnes sa pamätám na moje prvé, ktoré boli z hrubej až 1 cm kože a o dve čísla väčšie, ako som mal nohu. Na svoj prvý zápas v drese žiakov ŠK Slávia proti žiakom v Zlatej Bani, kam sme išli z Prešova na čele s NAHÁČ báčim, som si špicu kopačiek vyplnil novinovým papierom a hralo sa. Nepamätám sa, aby niekto mal nejaké reči o našom "vybavení", každý bol rád, keď ho náš otec a tréner postavil do mužstva.
Trénovalo sa v tom, čo kto mal, len mužstvo dospelých malo vybavenie na tréningy a pripravovalo sa v kopačkách. O trampkách sa v tom čase iba snívalo, tie si každý zabezpečoval sám. Futbal bol založený na amatérskej báze, študenti študovali a dospelí zasa mali možnosť získať zamestnanie, čo bolo vrcholom. Hráči boli robotníci, obchodníci, učitelia a štátni úradníci. Dovolím si tvrdiť, že to boli fanatici, ktorí popri zamestnaní, tréningmi po pracovnej dobe ponúkali každú nedeľu tisícom divákov pobavenie a predvádzali na ihrisku svoje umenie.
Do futbalových súťaží vstúpilo mužstvo dospelých už v roku 1932 a hralo v I. A triede. Treba podotknúť, že v tom čase mali na Slovensku súťaž zvlášť mužstvá pod vedením slovenského zväzu na východe republiky pod VSF župou, zatiaľ čo maďarské mužstvá mali svoju súťaž riadenú MLSz. To znamenalo, že prešovské kluby sa stretávali iba v priateľských zápasoch. ŠK Slávia sa formoval v rokoch 1932-1936 hrajúc nižšiu súťaž a až po roku 1936 na základe pomalého, ale istého rozpadu maďarských klubov a prechodom najlepších hráčov do slávistického dresu nastalo zvýšenie výkonnosti mužstva. Rok 1938 a jeho jarná časť bola veľmi sľubná, konsolidované mužstvo po víťazstve vo svojej triede získalo možnosť hrať kvalifikačný turnaj, ktorý aj vyhralo a tak sa dostalo do východoslovenskej divízie, kde už potom jesennú časť začalo hrať aj s maďarskými mužstvami, ktoré vtedy hrali v divízii spolu. Svoj prvý zápas odohrali Prešovčania proti najlepšiemu maďarskému celku na východe, s ktorým doma pred 4000 divákmi prehrali 2:3. Nepodaril sa ani štart v druhom zápase v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ hráči Slávie odišli s prehrou 3:4. Tento zápas bol aj ukončením súťaže vzhľadom na viedenskú arbitráž s odtrhnutím južných území Slovenska v prospech Maďarska. Súťažný futbal sa začal hrať na jar 1939, kedy bol založený prvý Slovenský štát.
Treba uviesť aj hokejový oddiel. V Prešove sa ujal i napriek macošským podmienkam. Zima a mráz rozhodovali, koľko týždňov či mesiacov sa hokej bude hrať, pretože vtedy sa postrekom vyrábal pre túto hru potrebný ľad. Aj napriek tomu tento šport sa v Prešove rozšíril a hokejisti Prešova v rokoch 1939 - 1945 hrali najvyššiu slovenskú hokejovú súťaž. Zaujímavé, že vtedy hralo hokej veľa futbalistov - Bihary, Olejník, Demko, Čepela, Grobár, Šarpataky a ďalší. Traja z nich( Bihary, Olejník a Demko) stali sa v uvedenom čase aj hokejovými reprezentantmi štátu. Laci Pavlovič , Bod, Golec, Kočan a ďalší ako futbalisti pestovali aj hokej na vysokej úrovni.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
