Ako uvádzajú policajné zdroje, skupina bola rozbitá po tom, čo kupliarov udali žiačky základnej školy vo Vranove nad Topľou. Neplatili im za poskytované služby dohodnutú odmenu...

Teraz už pätnásťročnú Luciu, žiačku deviateho ročníka istej základnej školy vo Vranove sme našli na vyučovaní. Riaditeľ školy Jozef Titko nám povedal, že o rok mladšiu Ivetu presunuli na vedľajšiu školu. Je to tak podľa neho lepšie. "Som tu na to, aby sme dieťa zachránili, nemôžem tie dievčatá odpísať, ale musím im pomôcť. Je mi ich dokonca ľúto, chceme im umožniť školu skončiť." Prezradil i to, že Lucia bola prijatá na strednú školu. V súvislosti s vymeškanými hodinami poznamenal, že komisionálne skúšky zvládla. "Dievčatá za ten polrok zvládli školu života v zápornom zmysle. Keď som sa Lucie pýtal, aké to bolo, povedala, že hrozné," tvrdí riaditeľ. Mladšia Iveta je podľa neho ťažší prípad, "ale aj ona rozum má. Dievčatá v žiadnom prípade nie sú hlúpe, či zaostalé," tvrdí.

Ako sa nám o chvíľu zistili, pätnásťročná Lucia je vyspelá aj na prvý pohľad. "Sľúbili mi, že pôjdem robiť do baru, potom som sa dostala na trasu," priznala na ceste domov Lucia. Po čase jej vraj vysvetlili, že bar nevyšiel, musí teda peniaze, ktoré za ňu zaplatili, vrátiť inak.

Pred dverami bytu sa nám podarilo porozprávať s Luciinou matkou. "Mám strach, že sa tu objaví niekto z tých, čo ostali na slobode," vysvetlila. Priznala, že o tom, kde dcéra zo dňa na deň odišla, nevedela do poslednej chvíle. "Myšlienky sme mali všelijaké, až teplickí policajti nám oznámili, že si pre ňu máme prísť," tvrdí mama.

Už pred odchodom, pre ktorý sa rozhodla bez toho, aby si z domu vzala akékoľvek veci, nebola panna. "Obvinení ma nebili, vyhrážali sa mi," tvrdí Lucia. Na celom polročnom výlete bolo pre ňu najhoršie to, že ich zákazníkov okrádali. Najčastejšie išlo o Nemcov, alebo Talianov, ktorých dievčatá zohnali na trase. "Zobrala som Nemca do sprchy a dvere nechala odomknuté. Kým som ho umývala, vošli dnu a ukradli mu telefón, peniaze, poprípade iné cenné veci, ktoré mal pri sebe," tvrdí Lucia. Ako dodala, k pohlavnému styku obvykle nedochádzalo. Keď klienta vyviedla zo sprchy, odbehla si na recepciu pre prezervatívy a nevrátila sa už. "Keď na to prišiel, vykričal sa na mňa, chcel volať policajtov," vysvetlila.

Prvého zahraničného klienta zohnala až po dvoch týždňoch na trase. Potom sa jej denne zadarilo aj dvakrát. "Chcela som sa vrátiť domov, od kolegýň som dostala varovanie, že policajti sú podchytení. Nemohla som ich udať. Nevedela som, či nenatrafím na takého," tvrdí. Koniec, ktorý očakávala, prišiel až po tom, čo jej mladšiu kolegyňu chytili s falošným pasom na česko-nemeckých hraniciach. Nevedela povedať mená a osobné údaje nových rodinných príslušníkov, ktorých získala prostredníctvom falošného pasu. "Až keď ju v marci deportovali z Čiech na Slovensko, povedala, pod akým menom sa skrývam, potom ma polícia našla."

Ivetu sme našli doma s rodičmi. Bolo šokom počúvať, čo si o výlete do Čiech myslí štrnásťročná školáčka. "To, že ma na hraniciach chytili, som brala ako dobré preto, lebo keby som sa dostala do Nemecka, už by som sa na Slovensko zrejme nevrátila." Hneď na začiatku povedala, že pobyt v Tepliciach považuje za "celkom dobrú skúsenosť, až na to, že na môj vek to je hrozne silné. Psychicky som sa zničila, je mi všetko jedno." Aj Iveta sa do Čiech vybrala po tom, čo jej sľúbili prácu v bare. Ako povedala, odišla o mesiac skôr. Prvé tri týždne v Čechách boli pre Ivetu príjemné. "Spali sme, chodili po diskotékach, dávali nám peniaze. Chceli nám zaslepiť oči a potom vyložiť, o čo vlastne ide."

Iveta priznala, že za polrok, čo nebola doma, viac času trávila na Slovensku ako v Čechách. Veľa času strávila v Strážskom a v Michalovciach, kde sa opätovane stretávala s chlapom, ktorý ju znovu a znovu predával do Čiech. Čo sa týka neplnenia dohodnutých podmienok platenia, o ktorých hovorí polícia, tvrdí: "Nám až tak o peniaze neišlo, neboli podstatné. Podstatný tam bol ten život, ktorý bol dobrý." Slovíčko dobrý rozviedla aj na drobné. "Mali sme, čo sme chceli, nič nám nezakazovali. Keď nás spoznali a zistili, že sme dobré nemali sme s nimi žiadne problémy. Peniaze nám dali len na to, čo sme nevyhnutne potrebovali. Na kozmetiku, oblečenie a podobne."

Tak ako predtým Lucia, aj Iveta priznala, že skúsila aj tvrdé drogy. Hoci na nich peniaze od "ochrancov" nedostala, "pervitín sa tam dá zohnať ľahko. Tak ako si u nás kúpite cukor, tam si zoženiete drogy." Skúsenosť s nimi pokladá za zaujímavú a príjemnú. "Chcela som ho skúsiť. Šňupla som si asi sedemkrát. Pomohol mi v práci," tvrdí Iveta.

Za najhoršiu skúsenosť pokladá väzenie. "Bolo to hrozné. Ja som tvrdila, že mám sedemnásť. Tak sa ku mne aj správali. Ten mesiac, čo som tam strávila, mi išiel strašne na psychiku." To, že má Iveta len štrnásť rokov, zistili až vranovskí policajti po aprílovom deporte. Ani ľudia, s ktorými v Tepliciach žila, nevedeli, že má len štrnásť. "Len jedna osoba v Čechách vedela, že mám toľko." Strach mala na slobode najväčší z toho, že ju chytí polícia. "Po čase sa nám už nechcelo domov. Bolo nám tam veľmi dobre," vysvetlila.

"Nerobili sme prostitútky v pravom slova zmysle," tvrdí Iveta. Sex so zákazníkom mala podľa vlastných slov len raz za tri štyri týždne. "Museli sme kradnúť," priznala aj ona s tým, že sa pri komunikácii s okrádanými Nemcami naučila nemecky. "Bolo ho treba zahovoriť. Keď si všimol, že bol okradnutý, nie raz, nie dvakrát som od nich dostala. Stalo sa aj to, že sme okradnutého stretli na trase o hodinu alebo o dve." Pri tom si poťažkala, že polícia ich s falošnou občiankou na trase prehľadávala každú polhodinku. Aj podľa Ivety polícia už štyri roky so skupinou spolupracuje. "Niekedy prišli aj desať - pätnásťkrát za noc." K dobrej pozícii v skupine jej pomohlo to, že tri a pol mesiaca žila s jedným z obvinených. "Týrané sme neboli. Čo sa týka sexu, pýtali sa nás, či chceme ísť, alebo nie. Len výnimočne sme nemohli odmietnuť. Vedeli sme však, že nám pomohli oni, pomohli sme aj mi im."

Dievčatá priznali, že sa im podarilo za pol roka preskočiť veľmi veľké vývojové obdobie. "S rovesníkmi si už nemám čo povedať. Nikdy som nepočula, aby niekto toľko prežil za polrok. Ani ľudia, čo majú dvadsať, tridsať to nepoznajú. Prežili sme väzenie, drogy, bitku, jednoducho všetko. Mali sme i strach, ale bolo nám dobre." tvrdí Iveta. Dodala, že ju tam mali spočiatku v láske, "keď zistili, že mám hrozne podrezaný jazyk, začali sa ma trochu báť. Lucia bola viac zľaknutá, musela toho robiť viac ako ja."

Na adresu obvinenej skupiny tvrdí: "Je mi ich hrozne ľúto. Keď som bola vo väzení, chceli ma z neho dostať. Pomohla by som aj ja im." Väzenie praje len susedovi, ktorý ju predal po prvýkrát a "Michalovčanovi, ktorý ma predal osemkrát. Až keď som si uvedomila, čo vlastne robí, povedala som mu to a nechal ma tak."

"Každý sa ma pýta, či nebanujem. Otvorene môžem povedať, že nie," povedala na záver Iveta. Lucia ticho súhlasila.

Otec mladšej Lucie pri rozhovore spomenul, že jeho ďalšia dcéra je už dva roky nezvestná. "Podľa toho, čo som sa dopočul, je v Taliansku." Ľudia, ktorí voľačo také dopustia, sú podľa neho svine. "Radím, každému dievčaťu, ktoré by dostalo podobnú ponuku, aby sa nedalo zlákať."

Mená dievčat boli z etických dôvodov pozmenené

Autor: iva

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.