Tvarom tela sa podobajú tuleňom, za ktoré ich spočiatku považovali. Len predné končatiny majú úplne premenené na plutvy a zadné na plochý vodorovný chvost, aký majú veľryby. Nie sú vôbec schopné vyliezť z vody. Veľká okrúhlastá hlava je dole šikmo uťatá, široké ústa lemujú hrubé pysky. Samice majú prsníky na hrudi.
Sirény sú jediné morské cicavce, živiace sa rastlinnou potravou. Na plytčinách spásajú chaluhy a morskú trávu. Žijú spoločensky v malých neorganizovaných skupinách. Sú mierumilovné, ani počas párenia nevyvolávajú šarvátky. Rozlišujeme ich na lamantíny a dugongy. Lamantíny (3 druhy) žijú v Atlantiku pri pobreží Floridy a v Golfskom zálive, prenikajú až do Amazonky a jej prítokov. V dôsledku prenasledovania človekom sú ich populácie značne oslabené. Zriedkavo sa vyskytujú tiež pri západoafrickom pobreží. Dugong je zastúpený jedným druhom s niekoľkými poddruhmi v Indickom oceáne a Červenom mori. V indických vodách je chránený a zatiaľ nie je existenčne ohrozený. Dosahuje dĺžku 3 - 5 metrov, má lysú tmavosivú kožu a ledva naznačené ušnice. V Beringovom mori žil aj obrovitý dugong Stellerov. Objavili ho účastníci tragickej výpravy moreplavca Beringa, ktorá v roku 1741 stroskotala na osamelom pustom ostrove, neskoršie nazvanom Beringov ostrov. Stroskotanci sa počas 10 mesiacov pobytu na ostrove živili mäsom a tukom dugongov. Podľa ich záznamov dorastali tieto zvieratá dĺžku až 8 metrov a hmotnosť 20 ton!
Správy o stádach ľahko uloviteľných dugongov boli také lákavé, že sa na ich lov vydali flotily veľrybárov. Hromadne vybíjali dôverčivé, nemotorné a bezbranné dugongy, ktoré predtým nepoznali žiadneho nepriateľa a neskrývali sa pred človekom. V roku 1768 boli dugongy Stellerove vyhubené, zachovalo sa po nich len zopár kostí a jediná lebka. Ich vykynoženie je nielen kultúrnou, ale aj obrovskou hospodárskou škodou. V studenej oblasti Beringovho mora, kde nie je možné chovať žiadne hospodárske zvieratá, by morské farmy dugongov poskytovali lacné mäso a tuk. Vyhubenie severských dugongov je výstrahou, že likvidácia biologického druhu, hoci motivovaná okamžitým prospechom, môže v budúcnosti spôsobiť obrovské škody. Stratu genofondu viac nie je možné nahradiť, keď niektorý druh vyhynie, potom navždy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
