svetových dejín. Za jeho pôsobenia prišlo o život 30 miliónov Rusov. Jeho vnuk, explukovník Červenej armády a milovník gruzínskeho koňaku, považuje svojho starého otca za génia. Hovorí: "Dokázal udržať poriadok v takej veľkej krajine, vyhrať svetovú vojnu.
"Čo urobil Gorbačov, alebo Jelcin? Fuj, zradcovia - odpľuvol si 64-ročný Jevgenij. Zaslúžili by si za to, čo urobili zo Sovietskeho zväzu, aby ich postavili k múru!"
Jozef Vissarionovič Stalin má na svedomí milióny zahubených životov v gulagoch, väzeniach, o čom sa začalo hovoriť nahlas až po jeho smrti v roku 1953. Dovtedy ho oslovovali ako geniálneho vodcu, prvého občana ZSSR, prvého baníka, jazykovedca, historika, atď. Milijónom sovietskych školákov vtĺkali do myslí, ako má súdruh Stalin rád deti, ako milému, drahému báťuškovi leží na srdci ich blaho, dobré mravy každého sovietskeho občana, rodiny aj národa. Po celom Sovietskom zväze a krajinách východného bloku boli tisícky fotografií, na ktorých súdruh Stalin hladká pionierky, pozorne počúva konsomoľcov a drží v náručí batoľatá.
Historici posudzujú tieto propagandistické akcie dnes úplne ináč. Svedčia o tom nové archívne dokumenty. Profesor Ilisarov charakterizuje Stalina ako človeka posadnutého sexom, ktorý sa nezastavil ani pred maloletým dieťaťom. "Jeho sexuálne chúťky mu prinášali ustavičné problémy" - píše profesor Ilisarov. Z ruského štátneho archívu v Moskve sa dozvedel nové pálčivé skutočnosti, okrem iného objavil aj napr. pornografické kresbičky, ktoré Stalin kreslil na okraje úradných oficiálnych listov. Ako hovorí Ilisarov, "Stalin vo svojom životopise tvrdil, že ho z pravoslávneho kňažského seminára v Tbilisi vylúčili pre revolučnú činnosť. Podľa podkladov, ktoré som našiel, dôvodom vylúčenia bolo dieťa, ktoré budúci kňaz splodil s jednou mladučkou Tbilisčankou."
V sibírskom meste Novokuzneck žije Jurij Davidov. Pracuje tam ako vedúci oddelenia jedného plánovacieho úradu. Povedal historikovi Ilizarovi: "Môj pôvod bol vždy zahalený tajomstvom, až keď som mal dvadsaťdva rokov, otec mi prezradil, že mojím dedom je sám veľký Stalin. Teraz, keď mám 53 rokov, po prvýkrát o tom hovorím, veď uznajte, nebolo sa čím chváliť." Davidov sa cíti, akoby vinný, že je potomkom krvavého vládcu. "Keď už prehovorili archívy, som ochotný podrobiť sa génovému testu."
Okrem legálneho vnuka Jevgenija Džugašviliho, teraz objaveného vnuka Jurija Davidova, existuje ešte nemanželský dnes už nežijúci (zomrel v roku 1987) syn Alexander, ktorého adoptoval sibírsky kolchozník. Alexander sa narodil svojej matke Lýdii Peregrynovej zo severosibírskej dedinky Kurejka, keď mala 14 rokov. Na začiatku prvej svetovej vojny bol Stalin vo vyhnanstve v Kurejke a tam bezohľadne zneužíval Lýdiu. V takej malej obci sa nič neutají, preto jeho čin začala vyšetrovať miestna cárska polícia. Podľa vtedajších zákonov by mohol uniknúť trestu, ak by sa oženil. Nestalo sa tak, ale zato žandára preložili ešte na zapadlejšie miesto Sibíri.
O dieťa a jeho matku sa prestal zaujímať a podľa zistenia profesora Ilizarova odišiel z Kurejky v roku 1916 a pokračoval v divokom sexuálnom živote. Archívy, ktoré na pokyn Nikitu Chruščova začala študovať osobitná komisia, okrem zverstiev páchaných na nevinných ľuďoch, svedčili aj o celom rade ponížených a násilím získaných žien, ktorých sa bezohľadne a kruto zbavoval. Strana rozhodla, že toľko špiny by nestrávila verejnosť a preto väčšina dokumentov odpočíva v archívoch naďalej.
Autor: Pripravila Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.