vlády. Päťdesiatpäť hlasov pre vyslovenie nedôvery je štandardné skóre, veľká otázka napriek tomu je, či štandardné bude aj pokračovanie.
Rozlúštenie bude zakliate v odpovediach na dve kľúčové podotázky: 1.Aká bola cena za prudkú zmenu nálad SDĽ a SOP, ktoré napriek výhražnému bubnovaniu odvolanie vicepremiéra nepodporili? 2. Alebo niet žiadnej "ceny" a poriadok urobila výlučne Dzurindova smrteľná hrozba, že s pádom Mikloša podáva demisiu?
Než sa o odpovede pokúsime, treba podtrhnúť podstatný fakt, ktorý je pre oba varianty spoločný: Po kríze uplynulého mesiaca, ktorej rozbuškou bolo SPRÁVNE, ale procedurálne nečisté odvolanie Hamžíka (a nie až Pittnera, ako znejú niektoré účelové výklady), je slovenská vládna koalícia virtuálnou realitou bez obsahu. Najhlbším významom výrazu "vládna koalícia" je totiž ZMLUVNÉ POLITICKÉ SPOJENECTVO, vytvorené za účelom spoločného vládnutia. Ak sa o platnosti tejto definície pre túto garnitúru dalo pred odvolaním Hamžíka "iba" silne pochybovať, dnes je jej neaktuálnosť definitívnym faktom. Slovenská koalícia dnes existuje predovšetkým formálne, na papieri. Na presadzovanie politických programov a cieľov je v súčasnom stave de facto NEPOUŽITEĽNÁ. Táto koalícia je ešte schopná udržiavať v prevádzke štátnu administratívu a inštitúcie, vzťahové aj programové konflikty však zničili jej potenciál reformovať a napĺňať spoločné vízie, teda vládnuť v pravom zmysle slova. Jednoducho preto, lebo SPOLOČNÉ vízie takmer nemá. Respektíve to minimum, na čom by sa dohodnúť azda dalo, blokujú zničené vzťahy. O sile tohto tvrdenia sa presvedčíme za chvíľu pri parlamentnom "schvaľovaní" reformy verejnej správy, o čosi neskôr pri daňovej kauze, napokon pri rozpočte na r. 2002, a tiež paradoxne pri reforme dôchodkového systému, ktorej sa už ani nedotknú.
Miklošova kauza obnažila politický rozmer vzťahového kolapsu. Keďže v najvyššom grémiu, Koaličnej rade, sa nedá dohodnúť na ničom, SDĽ a SOP sa upäli na opozíciu a boli do predposlednej chvíle hotové podporiť Miklošovo odvolanie. Ich rétorika bola ešte v utorok nezmieriteľná, takmer ultimatívne stavali otázku rekonštrukcie vlády, resp. "zreálnenia pomerov" (SOP). Prudký zvrat priniesla až večerná schôdzka piatich lídrov (miesto tradičnej Koaličnej rady, čo je podstatne širší orgán). Čo sa na tomto summite skutočne zbehlo, je tajomstvom piatich pohlavárov, zároveň však aj kľúčom k prognózovaniu už najbližšej budúcnosti.
Najmilší je isteže výklad, že Migaš s Hamžíkom sa zľakli Dzurindovej gilotíny. Oni však o hrozbe vedeli už od Trenčianskych Teplíc, odkiaľ vzišli chýry, že premiér zviaže s Miklošom svoju budúcnosť. Navyše je významné pripomenúť, že demisia predsedu vlády ešte vôbec by nemusela znamenať predčasné voľby - združené sily HZDS, SDK(Ú) a SNS by na ústavnú väčšinu, ktorá je na ich odhlasovanie potrebná, zďaleka nedosiahli, a nikto iný by s nimi do tohto podniku nešiel. Summa summarum, vyhrážka demisiou mohla zohrať istú rolu, nie však absolútnu, keďže neobnáša v sebe okamžitú politickú smrť tých všetkých "straničiek", ako sa niekedy nezmyselne súdi.
Je preto pravdepodobné, že päť lídrov upieklo čosi, o čom zatiaľ veľa nevieme, resp. sú informácie útržkovité. To "čosi" bude práve tá cena, ktorú Dzurinda, podporovaný Bugárom a čiastočne možno Hrušovským, musel zaplatiť. Predovšetkým sa javia ako zavádzajúce správy, že téma rekonštrukcie zmizla definitívne zo stola. Toto by bol totiž ďalší ústupok SDĽ aj SOP a je absolútne nelogické, aby sa k nemu zvolili práve v kontexte iného ústupku, ktorým bolo z ich strany omilostenie Mikloša. Migašova zmierlivosť, ktorá po rokovaní "päťky" bila zraky všetkým pozorovateľom, môže byť preto asi znakom pocitu úplne iného, než priznania potupnej prehry.
Faktom je, že strany majú vypracovať iba hodnotenia vlastných ministrov, každá za seba, aj s prípadnými návrhmi na odvolanie. To isteže nie je "rekonštrukcia", SDĽ ale naďalej deklaruje, že ak nedôjde vo fungovaní koalície k zmenám, konečný ortieľ nad zotrvaním vynesie jej Republiková rada, ktorá má na to mandát od zjazdu. Migašova pohoda je takto vcelku pochopiteľná, keďže vzhľadom na zloženie tohto orgánu svoju agendu nanesie s väčšou silou už o dva týždne.
Napokon, "sedem priorít SDĽ na zlepšenie vládnutia", ktoré Dzurinda akceptoval ako základ k východiskám na r. 2002, môže dvíhať Migašovi náladu tiež. Ide o znôšku takých nezmyslov, že ak by sa prijali, koaličná vláda sa zmení na vládu SDĽ. A Mikloš by potom už mohol podať demisiu aj dobrovoľne...
Zhrnuté a podtrhnuté: Veľké víťazstvo premiéra a Mikloša je výsostne relatívne. Obsahovo vládna koalícia nejestvuje a či bude ľavica pokračovať v koalícii formálnej, sa vyjasní najneskôr do prázdnin.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
