ale zásluhou prevažne úzkej skupiny nadšencov, ktorým učarovali deravé koše, tu muži i viaceré mládežnícke družstvá pravidelne hrávali v dlhodobých prevažne regionálnych východoslovenských súťažiach. Mal aj celkom solídnu mládežnícku základňu a práve v týchto kategóriách zaznamenal z času na čas aj výraznejšie úspechy. A odmena prišla v tak trochu nečakanú chvíľu - v práve skončenom súťažnom ročníku 2000/2001. O nej však už v rozhovore s trénerom družstva mužov a podpredsedom BK v jednej osobe Ing. Jozefom Babjakom
Pán Babjak, vráťme sa o niekoľko dní naspäť, čo vám prebehlo mysľou krátko po skončení stretnutia predposledného kola regionálnych majstrovstiev v ktorom ste si víťazstvom nad JKB Košice (81:79) zabezpečili prvenstvo v súťaži?
Zápas s JKB Košice rozhodoval o víťazovi súťaže a do poslednej sekundy bol mimoriadne dramatický. Po jeho skončení som mal ohromnú radosť, tak ako aj moji hráči a prvý pocit bol pocit zadosťučinenia. Odviedli sme "dobrú robotu" a zúročili konečne po neplodných rokoch to, čo sme do výchovy hráčov investovali. Aj tým, čo nám neverili sme dokázali, že netreba nikoho vopred odpisovať.
A teraz sa vráťme do vlaňajšieho leta, kedy z kolektívu odišli jeho tradičné opory.
Po sezóne 1999/2000 sme sa v klube rozhodli družstvo omladiť a doplniť z radov juniorov. Po mojom návrate na post trénera som sa stretol so všetkými hráčmi z kádra a zisťoval som či chcú hrať aj naďalej. Sninský a Benda sa rozhodli skončiť zo zdravotných dôvodov, Kuľha prestal hrať z osobných dôvodov. Ich rozhodnutie som rešpektoval a do družstva sa vrátil rozohrávač Orendáč.
S akými pocitmi ste potom začínali prípravu na novú sezónu?
So zmiešanými, lebo letná príprava sa nám nevydarila. Sporadické tréningy na asfaltovom povrchu boli ovplyvňované počasím a chlapci viac-menej pasívne vyčkávali čo bude. Neskôr vzišiel ďalší problém - kde budeme hrať a trénovať. Našťastie nám pomohli vedúci odboru školstva Okresného úradu p. Jablonský a riaditeľka ZŠ Laborecká p. Bočková, ktorým chcem touto cestou povedať "Veľká vďaka". Prvé dva domáce zápasy sme odohrali ešte v telocvični SPŠCH, ale potom sme už definitívne zakotvili pri Laborci.
Do súťaže sa vstupuje s určitými predsavzatiami. Aké boli vlani na jeseň tie humenské?
Z toho, čo som povedal je jasné, že dôvody na optimizmus neboli. Na súpiske pred prvým zápasom bolo 14 hráčov, no polovica z nich neodohrala v mužskej kategórii ani minútu a s jedným prípravným stretnutím sme vstupovali do sezóny. Rozhodne som nemyslel na umiestnenie, skôr som mal obavy, aby sme si neurobili hanbu a chcel som, aby táto sezóna bola akýmsi prechodom na zbieranie skúseností.
Napriek tomu ste však ako tréner zaiste mali predstavy o hre svojich zverencov. Aké boli?
Ani s hráčmi som nehovoril o umiestnení, ale o určitých zásadách. V prvom rade som od nich požadoval hernú aj taktickú disciplínu od prvej do poslednej sekundy zápasu. Potom to bolo kolektívne poňatie hry a dôraz som tiež postavil aj na vytvorenie dobrých vzájomných vzťahov medzi staršími skúsenejšími a mladými. Takže ak to zhrniem, cieľom nebolo konkrétna priečka v tabuľke, ale skvalitňovanie hry jednotlivcov v prospech družstva. Som rád, že sa nám darilo.
Súperi vás však postupne prekukli a snáď aj preto druhá polovica súťaže bola pre vás určite náročnejšia. Bolo ťažké sa s tým vyrovnať?
Po prvej štvrtine sa súperi už chceli na lídra vytiahnuť, ale my sme sa stále za favorita nepovažovali. Prehru najväčším rozdielom nám uštedril hneď na úvod druhej štvrtiny Geotrend v Košiciach. Potom prišla jediná porážka pod domácimi košmi od JKB Košice a vzápätí v Kežmarku. A už sme neboli favoritom ani lídrom. Výkony ostatných súperov však boli tiež kolísavé, a tak sme sa stále držali blízko čela tabuľky a stále sme hľadali spôsob ako zlepšiť svoju hru a znova vyhrávať.
Kedy vo vašej mysli skrsla myšlienka, že by ste mohli súťaž aj vyhrať?
Rozhodne to nebolo po vyhranej prvej štvrtine, lebo pre mňa bol favoritom skôr Kežmarok. Prvýkrát som o víťazstve v súťaži začal uvažovať tesne pred koncom prvého zápasu poslednej štvrtiny na palubovke Geotrendu v Košiciach, kde sme prehrávali o desať bodov, ale jedenásťbodovou šnúrou sme to otočili na víťazstvo. Reálne sa to však začalo javiť až po víťaznom zápase v Bardejove, keď sme sa cestou domov dozvedeli, že JKB Košice prehrali v Kežmarku. Vtedy už bolo jasné, že o všetkom rozhodne náš vzájomný zápas s Košičanmi v Humennom.
Kedy ste začali veriť, že sa vám splní vytúžený cieľ?
Veriť som začal po našom víťazstve v Bardejove a prehre JKB Košice v tom istom kole v Kežmarku. Vedel som, že všetko je v našich rukách. Aj v tom rozhodujúcom zápase, keď sme už prehrávali po prvej štvrtine o 14 bodov a necelú minútu pred koncom zápasu o 4 body, som stále veril v naše víťazstvo. Jednoducho keď už sme boli tak blízko k prvenstvu, túžili sme ho aj dosiahnuť a keď sa to podarilo, o to väčšia bola naša radosť.
Poďme ku kádru. Ktorí hráči sa o spomínaný úspech zaslúžili a ktorí patrili k oporám celku?
Na zápasy som si mohol vybrať spomedzi 15 hráčov. Z toho piati Bočkay, Lošák, Orendáč, Bakoš, Kvašňák, majú už bohaté skúseností a boli oporami. K nim sa pridal Džujko, ktorý spolu s Domoradom dostávali sporadicky príležitosť hrať za mužov už v sezóne 1999/2000. V základnej päťke nastupoval ešte Janočko, ktorému síce chýbali skúseností, ale bol najvyšší a nám chýbali podkošoví hráči. Ku koncu súťaže bolo u neho vidieť evidentné zlepšenie. Nemec, Makovec, Babják, Verba, Jerošeňa, Gabria, Čvirk, boli v tejto kategórii úplnými nováčikmi. Vekový priemer družstva bol 21,8 roka. Na rozohrávke sa striedali Lošák s Orendáčom. Boli tvorcami hry a často aj zakončovateľmi. Pod košom bol jedničkou Bočkay, ktorý bol zároveň najlepším strelcom aj kapitánom. Popri ňom sa striedali Janočko, Nemec, Domorad a Čvirk. Na krídlach nastupovali Bakoš, Kvašňák, Džujko, Makovec, Babják, Verba, Jerošeňa. Do kádra patrili ešte Kačmarik a Kozár. Všetci chlapci spolu však tvorili veľmi dobrý kolektív a to bolo rozhodujúce.
Boli aj ďalšie subjekty, ktoré sa o úspech humenského basketbalu zaslúžili, či pričinili?
BK Humenné nemá svojho veľkého sponzora a zabezpečiť činnosť klubu po finančnej stránke nám pomohli preto viacerí menší. K rozhodujúcim patrilo mesto Humenné a ďalej nám počas sezóny pomohli: Haldy, Klasik Štýl-Eduard Babjak, Michal Grib-Grikas, Zberné suroviny, Interstav, Milan Pittner. Všetkým touto cestou v mene klubu i v mene hráčov ďakujem a verím, že nám zachovajú vernosť aj v ďalšom súťažnom ročníku. Náklady na účasť v II. celoslovenskej lige sú už vyššie, no na druhej strane sa mená sponzorov dostanú do ďalších miest za hranice východoslovenského regiónu.
Takže v Humennom by sa mala hrať 2. basketbalová liga. Ako váš úspech prijalo vedenie klubu, ktorého ste popredným členom?
Všetci v klube, ktorí v tejto sezóne akokoľvek prispeli k jej úspešnému koncu, mali v prvej chvíli samozrejme veľkú radosť. Vzápätí sme začali uvažovať nad budúcou sezónou. Čas opojenia z víťazstva je za nami a nastúpili pre nás nevšedné starosti s postupom do vyššej súťaže. Na to sa teraz sústreďujeme.
Počítate s prípadným doplnením kádra, alebo sa budete spoliehať len na vlastnú liaheň?
O zložení družstva teraz rozprávame s každým z hráčov z doterajšieho kádra. II. liga je iná súťaž a bude si vyžadovať iné tréningové zaťaženie aj prístup k zápasom. To si musia uvedomiť aj hráči, ktorí chcú túto súťaž hrať. Prednosť budú mať tí, ktorí vybojovali postup.
Predpokladajme, že vyššia súťaž rozšíri aj rady vašich priaznivcov. Kde sa bude druhá liga v Humennom hrávať?
V Humennom sú len tri telocvične, kde môžeme hrať. Na SPŠ chemickej, na ZŠ Laborecká a na ZŠ SNP (Pod Sokolejom). Hrať budeme tam, kde nám budú ochotní poskytnúť adekvátne možnosti na tréningy a zápasy a kde sa dohodneme aj na ekonomických podmienkach.
Sme zvedaví na vaše súkromné vyznanie po skončení vydarenej sezóny i na vaše ciele pred ďalším súťažným ročníkom?
Vyhrali sme súťaž s perspektívnym družstvom. Tento úspech nepreceňujeme, lebo vieme o našich rezervách. Boli zápasy, kde sme mali radosť nielen z víťazstva, ale aj z hry. Je tu dobrý základ aj pre ďalší súťažný ročník. Dúfam, že v ňom budeme hrať v II. celoslovenskej lige a dobre reprezentovať mesto aj klub.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
