zástupcov štátnej správy a samosprávy. Na rokovanie v oboch prípadoch prizvali aj zástupcov firmy Mäsoprodukt, a. s., Prešov, ktorá v obci prevádzkuje prasačiu farmu. Spomínaná spoločnosť ju kúpila na dražbe od tamojšieho družstva Agroanim.
Podľa obyvateľov obce, ale aj vyjadrení starostu, práve farma spôsobila zhoršenú kvalitu vody v obci, kde dodnes chýba vodovod. Z trochu iného súdka sú sťažnosti ľudí, najmä v dňoch, keď je nízky tlak vzduchu na zápach čpavku, ktorý spôsobuje vývoz močovky z farmy na polia. Hygienici po kontrolách kvality vody varovali obec aj riaditeľov materskej a základnej školy, že bez vykonania opatrení im hrozí zastavenie prevádzky." Hladina výskytu dusičnanov, ale aj bakteriálnych látok sa zvýšila. Vo vode je hladina 181, pričom norma je do 50 miligramov dusičnanov. Podľa správy hygienikov je voda zdravotne nevhodná a odporučili nám zabezpečiť nový vodný zdroj s vyhovujúcou kvalitou. Predtým sme kvôli deťom dávali do studne len chlór, ale teraz nám hygienici poradili dezinfikovať ju prípravkom SAVO," povedala nám uprostred džavotajúcich detí riaditeľka škôlky Dagmar Pirochová. Oslovili sme aj bezprostredných susedov. Podľa slov Ondreja Juzu, z hľadiska úžitkovosti je voda v poriadku, ale jeho manželka Veronika jej už tak nedôveruje. Radšej vodu prevára a pije len minerálky. Zápach im však prekáža oveľa viac.
Zaujímalo nás, k akým záverom teda dospeli ostatné rokovania a opýtali sme sa na to prednostu Okresného úradu v Prešove Milana Benča." Vývoz fekálií z farmy sa dostáva do spodných vôd, preto sa zvýšila hladina dusičnanov. Na druhej strane farma požiadala o povolenie na zvýšenie počtu prasníc asi o 4 tisíc kusov, ale nezdokumentovali nakoľko sú schopní zabezpečiť zmiernenie vplyvov na životné prostredie. Dohodli sme sa, že do konca júna nám predložia návrh opatrení, teda vývozný plán na polia a preukážu tesnosť nádrží, kde skladujú fekálie," vysvetlil nám prednosta. Rovnako nás zaujímalo, ako situáciu vníma starosta obce Medzany, Jozef Kipikaša, teda človek, ktorý musí čeliť sťažnostiam ľudí. "Pravdu povediac, neverím, že splnia uložené opatrenia. Nemajú totiž tlakovú kanalizáciu a terajšie nádrže boli budované na separátor nie uskladňovanie močovky. Keby chceli dodržať vývozný plán, potrebovali by množstvo hektárov pôdy. Tých 1200 hektárov pre 5 tisíc kusov prasníc je ako malina pre slona," reagoval Kipikaša a zdôraznil, že predovšetkým ohrozujú obecný zdroj pitnej vody, ktorý je v blízkosti farmy. Na tento zdroj totiž plánujú v budúcnosti napojiť vodovod.
Podľa našich informácií, majú terajší vlastníci farmy povolenie na chov 100 prasníc a 1200 odstavčiat. Ako sme sa včera na farme presvedčili v skutočnosti je ich viac. Čulý ruch odborníkov okolo nádrží počas našej návštevy v nás vyvolal pochybnosti, či obavy starostu nie sú príliš pesimistické. Ako sme sa dozvedeli kontrolovali tesnenia, aby sa močovka mohla skladovať a neskôr vyvážať podľa plánu. Hovorili sme síce s vedúcim farmy Jaroslavom Drábom, ale ten odmietol odpovedať na naše otázky. Odporučil nám rozhovor s riaditeľom Mäsoproduktu, a. s., Prešov Milanom Sabolom. Napokon nám stanovisko poskytol jeho námestník Stanislav Dzuríček. "Vlani v októbri sme kúpili farmu a začali ju prevádzkovať v januári. Prakticky sme ju zachránili pred zánikom a stálo nás to okolo 18 miliónov korún. Tamojšie veže neboli funkčné takmer 17 rokov a my sme ich teraz spustili, pričom plánujeme postaviť aj moderný separátor. Dnes nie je také jednoduché získať úver a nedá sa modernizovať zo dňa na deň. Vieme, že do roku 2004 musíme mať technológiu na takej úrovni, aby sme sa sami neodpísali," uviedol včera pre náš denník námestník Dzuríček. Nemá pocit, že sa od ich pôsobenia situácia v Medzanoch zhoršila. Podľa jeho slov, je starosta Kipikaša na farme častým hosťom a stále hľadá chyby. Pritom, keď sa im podarí zmodernizovať technológiu kŕmenia prasníc, zníži sa produkcia hnojnice. Napokon, na jej vývoz na polia, za ktorý dokonca platia, majú s okolitými družstvami riadne uzavreté zmluvy. "Je pravda, že hnojné plány máme staré, ale problém je v tom, že dnes nenájdete na Slovensku odborníka, ktorý by sa chcel k tomu vyjadriť. Naše platia ešte do roku 2002. Napriek nášmu úsiliu sa teraz problémy akosi vyhrotili. Starosta nám už za znečisťovanie udelil pokutu vo výške 100 tisíc korún," dodal. Na našu otázku či sa stotožňujú s názorom, že farma môže ohroziť obecný zdroj pitnej vody, nám odpovedal záporne.
Argumentoval tým, že bývalý Agroanim v rovnakej lokalite pôsobil takmer dve desiatky rokov a ak obec o tomto zdroji pre vodovod uvažovala už predtým, potom sa pýta, či bývalý prevádzkovateľ neotrávil spodnú vodu dusičnanmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
