Ťažisko rozšírenia majú žihľavovité rastliny predovšetkým v tropickom pásme. Do rodu žihľava (Urtica L.) radíme asi 35 druhov rastlín. Sú rozšírené v miernom páse severnej a južnej pologule. Sú to jednoročné, dvojročné vytrvalé byliny s pichľavými chlpami, v ktorých je obsiahnutý acetylcholin, histamin a serotin. V našej prírode sa môžeme ešte stretnúť s drnavcom lekárskym (Parietaria officinalis), ktorý je žihľave blízky príbuzný a tiež sa používal v ľudovom liečiteľstve. Pôvodom pochádza z južnej Európy, ale na mnohých miestach Slovenska zdomácnel.
Popis: Žihľava dvojdomá je vytrvalá bylina. Osi rastlín sú väčšinou priame a nevetvia sa. Vetvenie pozorujeme až v hornej polovici. Osi sú vždy výrazne štvorhranné a tuhé. Žihľava má vajcovité až kopijovité listy dosahujúce dĺžku 5 až 10 cm, výnimočne až 20 cm. Listy sú na spodnej strane chlpaté, pichľavé sú predovšetkým na žilkách. Žihľava kvitne nenápadne. Kvety sú usporiadané do okvetí. Môžeme nájsť rastliny dvojdomé (t. j. že prašníkové a piestikové kvety sú na rôznych jedincoch), ale aj jednodomé.
Kde ju nájdete: Žihľava dvojdomá rastie prakticky na celom svete, nenájdete ju iba v tropickom pásme. U nás je žihľava druhom vlhkých lesov, rastie pozdĺž ciest, na brehoch riek a potokov. Hojne rastie v blízkosti ľudských sídlisk. a indikuje vysoký obsah dusíka v pôde. Na mnohých miestach vytvára husté, jednoliate porasty. Na horách ju nájdeme v okolí chát a horských usadlostí.
Zber: Vňať (Herba urticae) žihľavy zbierame zo žihľavy dvojdomej. Drogu tvoria malé časti rastlín, vrcholky osí do dĺžky maximálne 40 cm. Vňať zbierame pred kvitnutím od konca apríla do septembra. Niekedy sa zbierajú iba listy (Folium urticae) a menej korene (Radix urticae).
Obsahové látky: Chlorofyl, vitamín C, triesloviny, glukokiníny, aminy, vitamín B1, provitamín A, acetylcholin, serotin, histamin, minerálne látky (vápnik, fosfor, železo a pod.), sacharidy.
Účinky na organizmus: Žihľava dvojdomá má veľmi široké uplatnenie pri liečbe najrôznejších ochorení, ale aj v prevencii. Žihľavová vňať a listy obsahujú vysoké percento chlorofylu, ktorý pôsobí ako tonikum, podporuje celkový metabolizmus, činnosť žliaz. Je zložkou jarných bylinných kúr a podporuje tvorbu červených krviniek. V jarných mesiacoch by ju mali viac užívať predovšetkým deti pre vysoký obsah minerálov a vitamínov.
V minulosti sa hojne praktizovalo šľahanie pichľavými čerstvými žihľavami. To vyvoláva miestne prekrvenie a zvyšuje látkovú výmenu nielen v mieste podráždenia, ale v menšej miere aj v celom organizme. Táto terapia je účinná pri reumatizme a bolestiach kĺbov, ale pre nepríjemné pálenie nie je obľúbená a dnes upadla do zabudnutia.
Použitie: Jednotlivá dávka na odvar j 1,5 g listovej či vňaťovej drogy na pohár vody, čo zodpovedá jednej kávovej lyžičke. Z koreňa sa pripravuje odvar. Na pohár vody sa pridáva polovica polievkovej lyžice drogy. Na vonkajšie použitie je vhodný 5-percentný odvar.
Toxicita a vedľajšie účinky: Pri použití terapeutických dávok nie je žihľava toxická, ani jej užívanie nemá vedľajšie účinky. Pri kontakte s rastlinou môže dôjsť k popáleniu pokožky jedovatým sekrétom z chĺpkov. Postihnuté miesta chladíme vodou.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
