a spolok Poliakov a ich priateľov na Slovensku. Ako nám povedal predseda jeho regionálnej pobočky Tadeusz Blonsky, takouto nenásilnou formou chceli osloviť poľskú menšinu a zároveň pripomenúť, že každý z jej príslušníkov má v spolku s pobočkami v piatich mestách dvere otvorené.
Ako sme sa dozvedeli, dôvodom bola aj iná skutočnosť. Na sčítacích hárkoch Štatistického úradu totiž v kolónke národností nenájdete ani bulharskú, poľskú, židovskú, nemeckú, či chorvátsku a iné. Z pôvodných dvanástich ostalo len šesť najpočetnejších menšín. "Protestovali sme na Rade vlády pre národnostné menšiny, ale na Štatistickom úrade sa napriek odporúčaniu tejto inštitúcie rozhodli tak ako sa rozhodli. A podporil nás pritom aj Pál Csáky a ostatné menšiny. Aj tie, ktoré sú vo formulári uvedené. Nazdávame sa totiž, že takto môže vzniknúť viacero nedorozumení. Veď niektorí ľudia na Slovensku ešte stále nevedia rozlíšiť, čo je štátne občianstvo a čo národnosť. Zakrížikujú len to čo vidia napísané. Je to ako by sme tu ani nejestvovali," povedal nám včera Tadeusz Blonsky.
K sčítacím hárkom sú síce priložené letáčiky, kde sú uvedené všetky na Slovensku uznané menšiny, ale toto si nemusí všimnúť každý. Rada vlády pre národnostné menšiny preto podoporila kampaň tých, ktorí sa do zoznamu na sčítacích hárkoch nedostali. Poliaci vsadili na pohľadnice. A vraj už prinášajú ovocie.
"Ozývajú sa nám už ľudia, napríklad z Humenného, alebo Popradu. Azda to nebolo celkom márne takto upozorniť, že tu žijeme," dodal tadeusz Blonsky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
