špecifikácie subjektu a rizika omylu bolo jasné, že je načase kliknúť na TV Player. V parlamente už rečnil prezident Slovenskej republiky.
Dlho očakávaná, "kritická" správa Rudolfa Schustera nezostala nič dlžná avízu, ktoré jej predchádzalo. Naopak, dielo vypálilo ešte tragickejšie, než si predstavovali aj tí najvytrénovanejší skeptici. S výnimkou periférnych častí, úvodu a záveru, kde pochválil integračné úspechy, legislatívne úsilie a medzištátne zmluvy, vzal prezident útokom celú vládu. Panvičkoval od rezortu k rezortu a doslova sa vybúril na premiérovi. Bolo to trápne, nevkusné, mimoriadne hlúpe a na svetelné roky vzdialené žánru - správe o stave republiky. Ak to vôbec bola nejaká správa, tak potom klinická o stave Schusterovej duše.
Je úplne vedľajšie, že niektoré tvrdenia (jasná menšina - napr. o vypisovaní "čiernych kníh") boli vecne podložené. Toto totiž hlave štátu vo výročnej reči zmieňovať ani neprislúcha. Z hľadiska žánrového záberu by "správa o stave republiky" mala byť podstatne viacrozmernejšia, než je hodnotenie činnosti vlády, politickej scény a vzťahov prezident-premiér. Aj keby to všetko nelíčil z totálne subjektívnych pozícií, život na Slovensku je predsa len komplexnejší a neurčujú ho iba problémy súvisiace s výkonom štátnej moci. Jedným z NEVYSLOVENÝCH nezmyslov, ktoré z prejavu vytŕčali, bolo práve skryté "posolstvo", že nech sa v krajine zbehne čokoľvek, zodpovedná je vždy vláda. Tak to ale predsa vôbec nie je - nech by sa akokoľvek miešala do našich životov, tie si už v rozhodujúcej miere držíme v rukách sami.
U Schustera sme takto videli zaujímavý paradox. Kým prejavmi mnohých štátnikov sa vinie motív tzv. občianskej spoločnosti (o ktorej, predovšetkým Havel, hovoria už toľko, že je to nepočúvateľné), náš prezident tento módny trend ešte ani nezaregistroval a úplne obišiel v žánri, ktorý mu na to dával jedinečnú príležitosť. Absencia čo len zmienky na populárnu nôtu občianskej spoločnosti iba dokladuje, akým je Schuster mentálnym zajatcom svojej minulosti. Smutným svedectvom o prostredí, z ktorého vzišiel a v ktorom sa učil verejným vystúpeniam, boli aj dikcia, lexika, štylistika a stavba prejavu.
Natáral toľko nepodložeností a hlúpostí, že celá správa bola vlastne neprerušovaným prúdom úletov. Je absolútne nenáležité od hlavy štátu, aby sa na verejnom fóre zasadzovala za "nákup náhradných dielov z Ruska a ČR" (pre letecký park). Toto robia díleri firiem a lobisti. Navyše Schuster v tejto partii zavádzal, keďže "rôzne špekulácie okolo nákupu drahých zahraničných lietadiel" sa ešte vôbec neukončili, ako tvrdil, ale Rada obrany štátu má o tom rozhodnúť na jeseň. Takisto je nepredstaviteľné až absurdné, aby prezident v čase rozbehnutej privatizácie SPP verejne spochybnil tento proces ("nemali by sme tento predaj realizovať za každú cenu") prirovnaním k privatizáciám bývalej garnitúry, čo je úplne scestné. Rovnako ako niektoré nápady, na čo použiť útržené peniaze - "rozvojové projekty, dobudovanie infraštruktúry, diaľnic a železníc". Hotovou nehoráznosťou bola prezidentova kritika "politizácie" reformy verejnej správy; má isteže právo pokladať 3+1 za najlepšie riešenie, odkiaľ ale berie tú drzosť osočovať autorov iného modelu?!
Schuster sa veľmi nešťastne sústredil na ekonomiku. Manifestoval totiž svoje beznádejne socialistické a štátno-paternalistické predstavy. Niežeby na ne nemal právo, môže si ich myslieť. Mandát na riešenie hospodárstva však má vláda a jej koncepty sú proste iné, čo hlava štátu musí rešpektovať. Kdeže - prezident vo svojej správe vlastne "opravoval" vládny program.
Čo je interesantné, svoje "rady" podopieral názormi "nezávislých odborníkov" z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Slov. priemyselnej a obchodnej komory a Zväzu priemyslu. Títo podarení "nezávisláci" sa vinuli správou od začiatku do konca. Nuž - AZZZ, SOPK a ZP sú ZÁUJMOVÉ resp. LOBISTICKÉ združenia, hájace z podstaty veci záujmy svojich členov. Je absolútnym ignorantstvom a neznalosťou veci, ak prezident tieto štruktúry a ich predstaviteľov má za "nezávislých". Ha-ha; ktorýkoľvek minister so straníckou knižkou je stokrát nezávislejší ako títo. Ďalší "expert", ktorého rukopis sa rukolapne vynímal na viacerých miestach správy, je Róbert Fico.
Prezident Schuster sa vo svojej "správe" nielenže minul žánrom. To by bolo najmenej. Prezentoval navyše konské porcie osobnej vzťahovačnosti, animozity a ukotvenosti vo svojej komunistickej podstate. Nad tým všetkým vyčnieval ešte ekonomický iluzionizmus - keby sa desatina z toho, čo navrhoval, aj spáchalo, sme v takom průseri, že ďalších 40 rokov z hovna nevylezieme.
Rýchlo sa otriasť a ešte rýchlejšie zabudnúť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
