Cirochou, ktorý sa v nedávnych dňoch dožil významného životného jubilea 55. rokov. Tento sviatok však neoslavoval. Keď sme mu prišli zablahoželať, samozrejme, bol nadšený, že naňho starí kamaráti nezabudli, ale zároveň nás pozval na oslavy. My sme oponovali, že je po výročí, teda aj po oslavách. On nám to však zaraz pohotovo zdôvodnil. "Je síce pravda, že oslavovať sa už malo, ale kvôli tomu predsa nevynechám futbal," čudoval sa. "V nedeľu som bol ako delegát na zápase V. ligy v Košickej Novej Vsi, kde domáci hostili Helcmanovce," upresnil. Ale poďme pekne po poriadku a priblížme našim čitateľom, aká bola jeho futbalová cesta. Začínal v žiackom mužstve vo svojom rodisku, a ako senior obúval kopačky v Pustom Čemernom, Výrave, Ladičkovciach a aktívnu činnosť ukončil ako 30-ročný tam, kde začínal, teda v Hažíne. Tu však nebol len hráčom, ale aj predsedom futbalového oddielu. Označoval ihrisko, vešal siete, zháňal financie na činnosť oddielu, slovom robil všetko. Neskôr sa odhodlal odštartovať ešte náročnejšiu činnosť súvisiacu s futbalom, stal sa rozhodcom. Po krátkom pôsobení v okresných súťažiach, postupoval cez 1.B triedu, 1.A triedu, krajské majstrovstvo až do II. ligy, kde obliekal čiernu rovnošatu rovných päť rokov. Tu sa mu pri povinných fyzických previerkach stal osudným beh na 50 metrov, kde nedosiahol požadovaný časový limit a "spadol" do nižšej súťaže. Nič si z toho však nerobil, pretože sám tvrdí, že nikdy nebol šprintérom, ale to, čo mu chýbalo v nohách, nahradzoval rozumom. Po ďalších troch rokoch "pískania" sa stal delegátom. Z príjemného posedenia s oslávencom sme sa dozvedeli, že s kopačkami, píšťalkou a perom delegáta prešiel stovky ihrísk od Malaciek, Kysúckeho Nového Mesta až po Ulič. Na tejto dlhej futbalovej ceste zažil veľa príhod. Aj keď väčšina bola príjemných a funkcionári i fanúšikovia ho za jeho výkon potľapkávali po pleciach, nevyhol sa ani nadávkam, ba niekedy to bolo aj horšie. "Ale taký je život rozhodcu," dodáva Dano, ako ho familiárne volajú. Pracoval tiež ako funkcionár na Oblastnom futbalovom zväze v Humennom, presnejšie vo funkcii predsedu športovo-technickej komisie, ktorú zastával šesť rokov. Počas tohto obdobia tam zaviedol niekoľko noviniek, ktoré boli bytostne spojené hlavne s mládežníckym futbalom. S členmi svojej komisie trvali na tom, aby futbalové oddiely nestarali sa len o seniorov, ale aj o výchovu mladých adeptov. Do života uviedli aj malý futbal na tých dedinách, kde nie sú dostatočné počty chlapcov pre futbal na veľkom ihrisku. Po vzore Humenčanov to neskôr uplatnili aj v iných okresoch nášho regiónu. Nové zamestnanie mu nedovoľuje venovať sa ďalej tejto činnosti, preto požiadal ObFZ o uvoľnenie z tejto funkcie, čo sa aj stalo. Daniel si je vedomý, že stovky nedieľ chýbal svojej rodine. Kým jeho kamaráti išli s rodinami na prechádzky, on sadol do vlaku, autobusu, alebo do auta a cestoval za futbalovými povinnosťami. Za toto všetko chce všetkým svojim členom rodiny veľmi pekne poďakovať, ale zároveň ich žiada, aby ešte zopár rôčkov vydržali, kým neodíde do futbalového dôchodku. K množstvu gratulantov sa pripája aj naša redakcia. Želáme Danovi veľa zdravia, šťastia, dobrú rodinnú pohodu, úspechy na pracovisku a veľa krásnych športových na futbalových štadiónoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
