hokejista Róbert Čop. Od pondelka zarezáva s kolektívom L. Mikuláša na sústredení v Tatrách. Zatiaľ je tam na dohodu, zmluvu ešte nepodpísal, no ako sa priznal, má prísľub od riaditeľa HK VTJ Farmakol Prešov Miroslava Cinu, že pri rokovaní s Vlastimilom Škanderom, šéfom HK 32, by sa to nemalo zauzliť. "Ja som s Liptákmi už ústne v podstate dohodnutý na novom kontrakte, najprv však musia nájsť spoločnú reč oba kluby. Ak to dobre vyjde, maximálne by som sa upísal na dva roky, nechcem sa viazať v slovenskom hokeji na dlhšie obdobie," rozhovoril sa tento robustný bek a dodal: "Do desiateho júna by to malo byť azda jasné."
Tento defenzívny borec po návrate zo Zvolena sa dohodol s Prešovčanmi na dvojročnom angažmán. Vyzerá to však tak, že ho nedokončí na východe. Je tak trochu aj smoliarom. Predtým počas vyše dvojročného pôsobenia na strednom Slovensku nemal možnosť vychutnať to, čo jeho spoluhráči, ktorí zostali aj v uplynulom ročníku a tešili sa zo slovenského titulu. On ale pred začiatkom ročníka vlani po vzájomnej dohode odišiel. Trochu predčasne..."Bolo mi smutno, že som nezostal v partii, stále som ale chlapcom fandil a trochu ľutoval, že ma takýto triumf obišiel. Na druhej strane uprednostnil som záujmy rodiny. Dcérka začala chodiť do školy, chcel som byť poruke najbližším." Roba domov poháňala možno aj túžba pomôcť rodákom v postupe medzi elitu. Nepripúšťal si nič iné, len radosť. "Nazdával som sa, že rok si zahrám v prvej lige a potom šup s mužstvom do extraligy. Lenže vypálilo to inak a keďže mám ambície pôsobiť v najvyššej súťaži, nezostáva mi nič iné, len sa zase pobrať inde." Takže vlastne dvojnásobné sklamanie jednak v súvislosti s odchodom z HKM i z dôvodu nenaplnenia prešovského cieľa. Zaujímavé je, že vlani mal Čop prísľub od košických funkcionárov, že ho berú, ale potom z toho zišlo. V HC sa rozhodli káder neposilňovať, lebo nikto nevypadával. "Tréner Ernest Bokroš vedel, že mám zajačie úmysly, a to nevonia žiadnemu človeku za kormidlom. Dal ma preto na vedľajšiu koľaj, no ja mu to nezazlievam." Kormidelník aktuálneho šampióna inak rátal so svojím zverencom a chcel, aby zostal na súpiske. Robo ale neustal v kontaktoch s Košičanmi a to sa mu trochu i vypomstilo. "Bola to chyba, teraz to už viem. Poučil som sa... Keď sa to ale zvrtlo v môj neprospech, nechcel som sa vrátiť do Zvolena, nehodlal som pendlovať v béčku. Povedal som si, že znovu si oblečiem prešovský dres."
O tom, že tento obranca je stále žiadúci, svedčí to, že nedávno ho kontaktovala Žilina, Martin , ba dokonca aj Košice. "Po návrate Vorobela a Kledrowetza však aktivita u susedov ochabla." Ak by mu náhodou nevyšiel Liptov, nie je vylúčené, že by "poistkou" bol nováčik extraligy. "V súčasnej partii v Liptove sa ale dobre cítim, neťahá ma to nikde. Poznám niektorých chlapcov, hlavne tých, čo hrali pred dvoma rokmi v zápase hviezd v Trnave."
Hoci Čop sa domnieva, že si udržal v minulých prvoligových zápoleniach svoj herný štandard a nešiel kvalitou dolu, zažil v závere nepríjemnú skúsenosť. "Hokejovo som síce veľa nezískal v Prešove, ale som o čosi zase múdrejší," narážal na medializovanú kauzu v závere sezóny. Tento odchovanec Prešova vystriedal dosiaľ pár klubov. Na ZVS bol v Michalovciach, a doteraz v dobrom spomína na toto obdobie pod vedením trénera Jána Selveka. "Už po vojenčine v Zemplíne som mal ponuku z Košíc, ale prešovskí funkcionári ma nepustili." Zaujímavé časy zažil vtedy, keď pomáhal Spišiakom k postupu medzi elitu. "Tréner Čontofalský si ma vyžiadal, prišiel som z Prešova na výpomoc, odohral som v Spišskej Novej Vsi asi pätnásť zápasov."
R. Čop sa netají, že jeho vzorom je v hokejovej dlhovekosti Pukalovič. "Keď si uvedomím, že mám iba 27 rokov, tak si hovorím - mám pred sebou predsa ešte dosť. Nie každý ale môže mať taký dobrý korienok ako Robo Pukalovič. Pred štyrmi rokmi som mal potrhané krížne väzy, ale vďaka doktorovi Kľocovi som sa z toho vylízal a pokračujem ďalej. Baví ma to, takže všetko je v pohode."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
