predstavili na pódiu Závodného klubu hru Ödona von Horvatha Historky z viedenského lesa. Vo vyše dvojhodinovom predstavení excelovala plejáda známych hereckých tvári Matej Landl, Szidi Tobias, Vlado Hajdu, Zuzana Kronerová a ďalší. V hlavnej úlohe sa predstavila vynikajúca Anka Šišková (na snímke), ktorá bola spolu s tvorcami českého filmu Musíme si pomáhat, nominovaná na Oscara. Tá nám ochotne odpovedala medzi dverami na pár otázok.
Zažili ste lesk a slávu odovzdávania najprestížnejších filmových ocenení na svete, určite ste boli uchvátená. Máte z vášho pobytu v Hollywoode aj nejaké negatívne zážitky, postrehy?
"Pre mňa to bolo v prvom rade cudzie prostredie. Nemala som pri sebe svojich kolegov, známych, ľudí od filmu a divadla. Ťažko by som si zvykala na cudzie prostredie a ťažko by som znášala samotu. Moje priateľky, ktoré tam žijú a chcú sa stať herečkami, predávajú autá a čakajú na svoju veľkú príležitosť. Mala som pocit, že sú hrozne osamotené. My sme do Ameriky prišli, ako niekto, boli sme nominovaní, takže sme sa dostali tam, kde sa oni nedostali počas piatich rokov života strávených v Hollywoode. Mne sa podarilo na ceremoniál niektorých dostať, pretože som mala voľný lístok a pre nich tom bol veľký sviatok. Neviem si predstaviť, že by som musela čakať na nejakú malinkú roličku. Americkí filmári si medzi seba ťažko pustia niekoho, kto má iný prízvuk. Akonáhle človek začína odspodu, z tých malých rolí, s prízvukom ho do väčších nepustia."
Tých priateliek, nádejných herečiek máte v Amerike veľa?
"Nie, nie je ich veľa. Ja som ich stretla iba pár. Boli to priatelia mojich priateľov, takisto známi pána režiséra Hřebejka. Spoznala som aj pár Čechov a Slovákov od filmu. Boli tam naši krajania, ktorí sa veľmi dobre uchytili. Náš tlmočník Peter Veverka vyštudoval produkciu a je to veľmi schopný človek, ktorý robí vo filme."
Čím si vysvetľujete fakt, že českí režiséri a produkční čoraz častejšie do svojich filmov obsadzujú mladých slovenských hercov?
"Každý z režisérov hľadá pre svoje postavy najvhodnejšie typy. Naše jazyky sú dosť príbuzné a dobre si rozumieme. Takže môžu hľadať aj u nás."
Je to tým, že naša herecká mlaď je kvalitnejšia, ako česká? Predsa len je tam väčší výber, ako u nás...
"Nemyslím si to. Povedala by som, že v Čechách sú rovnako dobrí herci, ako u nás, hlavne filmoví. Český film bol predsa odjakživa lepší, ako náš. Bol preslávený. O divadle a divadelnom herectve by sme mohli polemizovať. Mne osobne sa páči viac to slovenské, ale o filmovom umení sa to povedať nedá."
Astoka Korzo ´90 je na zájazde. Ako často vyrážate z domovských dosák?
"Na zájazdy nechodievame často, pretože naše predstavenia sú dosť drahé a kultúrne domy nemajú peniaze. Ja osobne na zájazdy chodievam rada, pretože takýto pobyt strašne spája kolektív a hlavne si dokonale oddýchneme, pretože celý deň cestujeme. Okrem toho nerobíme nič. Nemusíme sa starať o rodiny, o žiadne kšefty. Poznávame naše mestá, ľudí, takže na zájazd sa vždy tešíme."
Speváci a umelci často vystupujú na rôznych benefičných akciách. Viem, že v divadle je to trocha problematickejšie, ale predsa. Vedeli by ste si predstaviť účasť na takejto akcii?
"Ja osobne určite. Náklady na naše vystúpenie sú veľké v dôsledku toho, že drahé je ubytovanie, autobus, ktorý nás vezie, sťahovací voz, ktorý vezie kulisy, nemálo financií stojí firma, ktorá nám zabezpečuje zvuk a osvetlenie. My herci, hrávame za plat, ktorý je, žiaľ veľmi nízky. Na zájazdoch viac minieme, ako zarobíme. Nemáme z nich žiaden úžitok, práve naopak. V rámci benefičných koncertov vystupujeme skôr ako jednotlivci, ale aj u nás v divadle sme odohrali nejaké predstavenia."
Hrávate v divadle, účinkujete vo filmoch, diváci poznajú váš hlas aj z početných zahraničných seriálov, kde hrdinom prepožičiavate svoj hlas. Ktorá práca je vám najbližšia?
"Divadlo. Divadelnou herečkou som už dlhé roky a tam sa cítim najistejšie, ale film sa mi páči takisto. Rada by som bola ešte lepšou filmovou herečkou, pretože len teraz som vlastne poriadne začala a vidím vo filme veľké možnosti, ktoré ešte neovládam. Uvidíme, ako sa to vyvinie."
Po úspechu filmu Musíme si pomáhať ste určite dostali viacero ponúk z Čiech, možno aj z Ameriky...
"Zatiaľ by som o ničom nechcela hovoriť, pretože všetko je iba v ústnej forme."
Váš manžel je známy režisér (Juraj Nvota - pozn. redakcie), nakoniec aj Historky z viedenského lesa sú v jeho réžii. Nemyslíte si, že ste hlavnú úlohu dostali po protekcii?
"Určite. Ja mám strašne veľkú protekciu, ale myslím si, že môj manžel, ako režisér to má so mnou ťažšie pretože mu papuľujem (smiech). Ja som herečka a čakám, kto ma vyzve na spoluprácu. Našťastie ma nevyzýva iba on. Sú hry, v ktorých nehrám, takže si nemyslím, že je to o protekcii."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
