pre iné samosprávy samozrejmosťou, o tom tunajší obyvatelia môžu len snívať. Vtip je však v tom, že v týchto obciach, hoci to dodnes nikto oficiálne nedeklaroval, sa už s plynofikovaním nepočíta. Aj to je dôvod, prečo sa tu pristúpilo k hľadaniu alternatívnych druhov vykurovania. "Vzhľadom na danosti dotknutých lokalít chceme využiť v sektore energetiky biopalivá, presnejšie biomasu, ktorá je vlastne drevným odpadom. Spojili sme sa preto s Energetickým centrom v Bratislave i Univerzitou lesníckou vo Zvolene a spoločne sa pokúsime priblížiť samosprávam využitie spomenutej biomasy, ktorá už v niektorých projektoch bola použitá v Rakúsku i Českej republike," informoval nás vedúci odboru regionálneho rozvoja Okresného úradu v Poprade Ondrej Vilím. Podľa neho, projekt na využitie biomasy je zaujímavý aj z ekologického uhlu pohľadu. Problém je len v tom, ako presvedčiť obyvateľov spomenutých dvoch obcí, aby pristúpili na realizáciu nového rozvojového projektu. "Stále sme sa nevzdali nádeje na plynofikáciu. Menšie a vzdialenejšie obce ako naša dostali plyn, tak prečo by sa to nemohlo podariť aj u nás? Samozrejme, oboznámime sa aj s možnosťou využitia biomasy, aby sme mohli projekt predstaviť našim ľuďom," povedal nám starosta Vernára Vladimír Macurák. Podľa neho, najväčším problémom zrejme bude kapacita. Kým v Českej republike biomasou kúri dedinka so 60 domami, Vernár má 250 chalúp a 700 obyvateľov. "Mali sme v rukách štúdie na kúrenie propán-bhutánom i elektrikou. Vzhľadom na nízku cenu plynu sme ich nepovažovali za výhodné. Avšak po pripravovanej privatizácii štátneho podniku môže ísť jeho cena rapídne nahor, takže zvážime aj ďalšiu z alternatív," dodal. Podobná zdržanlivá atmosféra panuje aj v Gerlachove. Stavebné povolenie na budovanie plynovodu tu mali k dispozícii už v roku 1992. O tri roky nato stratilo platnosť. Ďalším aktuálnym termínom bol rok 1998, ale kauza "duckého zmeniek" urobila škrty v investičných aktivitách plynárov a podtatranská obec napriek vypracovanej projektovej dokumentácii znova vypadla z hry. Hoci, ako tvrdí starosta, zatiaľ to stále nemá oficiálne na papieri. "O používaní biomasy mám len veľmi málo informácií. Celé uplynulé desaťročie sme žili v tom, že raz budeme splynofikovaní. Ľudia si dokonca nakúpili do domácností plynové kotle," konštatoval starosta Gerlachova Ján Gašper. Ako uviedol na záver O. Vilím, výhodou nového projektu je cena biomasy, ktorá je lacnejšia ako zemný plyn a tiež skutočnosť, že finančne sa na ňom bude podielať zahraničný partner pochádzajúci z Holandska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
