Behá stále do diaľav,
ktoré sú blízko, ale šanca sa mu nedáva.
Prechádza cez more pŕhľav,
nemá ochrany, ale štastie mu máva.
Hnev v ňom vrie,
no drzosť nemá a predsa drgá každého.
Vracia sa to jemu,
tie sily zlé mu hovoria: "Máme ho!"
Čas sa mu pod nohami kráti,
už nemá dobra na zlé sily.
Už mal veľa prianí,
už mal veľa toho, čo ho mýli.
Jeho slabá pamäť nestačí
na všetky spomienky, ktoré idú na povrch.
Spomienka ho k zemi pritlačí,
musí hovoriť ten hnusný podvrh.
Duša nevie, čo chce.
Vie len to, čo sa musí stať.
A srdce stále trepoce
silno a silnejšie, chce svoju silu mať.
Pŕhľavy už prešiel,
pokračuje trávou, ktorá sa bude meniť.
Do života len tak neprišiel
a to dobre nevie z neho vymaniť.
Prechádza do záhrady,
kvety tu nie sú, len zlé buriny.
On má svoje prípady,
stále je každý podobný, ale aj iný.
Už skoro sa k cieľu blíži,
vidieť ho a chýba mu pár metrov.
Táto cesta je horšia ako umrieť na kríži,
ale aspoň sa trocha môže dotknúť snov.
Autor: Vlado Kvitkovič
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
