študentského rodu stáva "ohrozeným druhom". Zákon ho však "chráni". Ale pozor! Iba v prípade, ak má dotyčný(á) na krku 18.
V spoločnosti sa čím ďalej, tým viac presadzuje názor, že právo žiaka na ochranu jeho osobných údajov je v rozpore s rodičovskou povinnosťou. Aký máte názor vy? "Teoreticky je človek dospelým po dovŕšení 18-tky. No v praxi nepoznám rodiča, ktorý by neprejavil o známky svojho dieťaťa záujem. A myslím si, že kým rodič živí a šatí dieťa a hlavne mu platí štúdium, má právo poznať jeho známky alebo mať aspoň stručný prehľad o tom, či prospieva alebo nie," zareagovala na túto situáciu Gabika. Podľa zákona má škola právo informovať rodiča o prospechu jeho dospelého dieťaťa len s predchádzajúcim písomným súhlasom žiaka. Stáva sa tak medzníkom v situácii pre niektorých mimoriadne zamotanej alebo úplne jednoduchej. "Rodičia majú zo zákona vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom do času, pokiaľ nie sú deti samy schopné živiť sa. Tento zákon je teda k rodičom dosť nespravodlivý, lebo im nedáva možnosť dohliadnuť na štúdium svojho dieťaťa, v ktorom ho musia finančne podporovať", povedala nám druhá strana. V dnešnej dobe nie je už nevšedným prípadom to, že rodičia žijú radšej z ruky do úst, len aby ich deti mohli študovať a medzi študentami sú samozrejme i takí, pre ktorých sa stal internát na chvíľu druhým domovom. Výdavky ich rodičov sú potom ešte vyššie. Medzi "internátistov" patrí aj Somotor: "Bývam na internáte. Rodičia mi platia každý mesiac šeky za stravu a ubytovanie. Na každý týždeň dostávam vreckové. Minú na mňa oveľa viac peňazí ako na seba. Prečo by nemali vedieť o mojich známkach?" Mnohé reakcie sa dotýkajú práve veku. Je preto vek niečím, čo ovplyvňuje vzťahy v rodine, zodpovednosť a vzájomné povinnosti, či práva rodičov a ich detí? "Tým, že dovŕšime 18-tku ešte nie sme samostatní a nezávislí. Deťmi svojich rodičov budeme až do smrti", vyslovila svoj názor Esko, ku ktorej sa s malou radou pridáva jej spolužiak Sin: "Podľa mňa je však lepšie rodičov priebežne informovať, aby sa predišlo sklamaniu a nepríjemnému prekvapeniu. Pokiaľ žijem z ich peňazí a bývam s nimi pod jednou strechou, môžem im "dopriať" aspoň vedieť o mojich úspechoch a neúspechoch." Na margo vzťahov v rodine dodáva: "S rodičmi sa môže "dieťa" porozprávať aj o intímnejších veciach ako sú známky a je to jedno či v 16-tich alebo v 40-tich." Aťa o vzťahu so svojimi rodičmi povedala: "Nikdy som rodičom nemusela ukazovať svoje známky. Viem aké vysvedčenie si pri nich môžem dovoliť. Ak je horšie ako odo mňa čakajú, prehovoria mi do duše a ja sa to potom snažím napraviť bez toho, aby ma stále kontrolovali. Nemusím im hovoriť počas celého školského roka o každej päťke, i keď jednotky im občas spomeniem", dodala s úsmevom. Výnimkou v týchto diskusiách neboli ani takéto názory: "Učíme sa sami pre seba, nie pre našich rodičov. Ja si zodpovedám sama za svoju budúcnosť a preto sú známky podľa mňa jednoznačne osobným údajom", vyslovila sa Sofia, ktorú dopĺňa Angelus: "Podľa mňa by rodičia mali vychovávať svoje potomstvo k väčšej zodpovednosti a to práve tým, že by na jeho známky nazreli iba v krajnom prípade a tiež iba na jeho požiadanie."
Je samozrejmé, že sa opäť aj v tejto diskusii potvrdili slová "Koľko ľudí, toľko chutí". A tak bez ohľadu na právne hľadisko je potrebné klásť si otázku, či je v poriadku morálna stránka veci.
Autor: Katarína Jureková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
