Miloslava HRIADELOVÁ & Miro PROCHÁZKA

Košice - Chodí k nám rada, lebo máme živé publikum a ona veľa priateľov. Pri nedávnej šnúre koncertov opäť očarila bezprostredným vystupovaním. Vo voľných chvíľach si dožičila kúpeľné kúry a masáže. Konečne sa vraj trochu rozmaznávala. Doma si to nemôže dovoliť. Nedávno oslávila 35. narodeniny. Ako darček dostala obrovskú škatuľu. Z nej vyskočil otec syna Filipa, Petr Kratochvíl, so snubnými prstienkami v ruke. Odmietla. Už rok totiž žije s matkou polročného syna - bývalou vicemiss Pavlínou Baburkovou.

Pekná story...

- Nikdy sme nič zo svojich citov nepredstierali ani nehrali naoko. Máme sa stále radi a niet príčiny zatracovať v sebe osem rokov krásneho spoločného života a správať sa navzájom nepriateľsky. Keby môj partner nemal rád moje povolanie, nikdy by sme neboli spolu tak dlho. Viete, nenávisť berie človeku energiu a pre tú mám v sebe lepšie využitie.

Nijaký nový chlap nadohľad?

- Médiá vedia hneď všetko najlepšie. Nedávno som si prečítala zoznam, s kým všetkým som sa v minulosti už vyspala. Vari z trinástich sa v ôsmych prípadoch sekli. Nasrdíte sa a zdvihnete telefón: "Pán šéfredaktor, váš zoznam je zlý a hlavne neúplný. Dajte mi čas a zaplním vám celé budúce číslo!" Viete, akoby sa z postojov novinárov vytratila morálka a citlivosť, posledné škrupule. Hovoríte o otvorenosti a úprimnosti, v skutočnosti je za tým len úsilie predať o pár výtlačok navyše. Neviem, čo odpovedať na otázku s kým dnes budem spať a s kým vychovám svojho syna. Vážne neviem.

Čo vy na knihu Petra Kratochvíla o živote s vami?

- Žijeme vo svete, kde ľudia pre peniaze zabíjajú. Urobiť pre peniaze komusi iba mediálne pekielko je proti tomu vlastne charita.

Čiže?

- Človek je schopný druhému odpustiť naozaj veľa. Horšie je odpustiť sám sebe. Na to sme hrozne slabulinké bytôstky. Keďže sú, okrem iného, mojím povolaním city, usilujem sa strážiť ich a nepripustiť, aby mi strpčovali život a boli mi pánom. Azda keby som bola hysterka, vyzeralo by to ináč. Zaplaťpánboh, som vraj vcelku nekonfliktný živočích.

Zocelená?

- Mali by ste byť vďační za každú krízu, ktorá vás postretne, lebo poučí. Pekné veci a nápomocní ľudia vám v živote veľmi nepomôžu. Zato tí, čo vám namydlia schody, ukazujú, o čo v živote vlastne ide. Človek si má preto vážiť to dobré. Nazdávam sa, že som mala vždy iba šťastie. Mám stále zdravých rodičov, som samostatná, sebavedomá, celkom majetná, vekom a vzozrením stále mladá, azda aj zdravá, predovšetkým však šťastná mama a pomerne slobodná, vlastne nie pomerne. Slobodná som dosť. Lebo sloboda je vôbec strašne dôležitá.

Nový image?

- Nikdy som nič nerobila, len aby som zapôsobila. Nijaký nový image, ale žijem život a ten je veľmi zložitý. Premieňam sa, vyvíjam a nechce sa mi nosiť rovnaký kabát dva roky po sebe, ani predčasne zostarnúť. Do tridsiatky sme takí, akých nás stvoril Boh, lež po tridsiatke sme za seba zodpovední už len my sami. Baví ma život, mám rada ľudí, ľúbim svoju robotu, rada sa smejem a teším sa na lásku. Baví ma objavovať veci, ktoré nepoznám, a teším sa na každý nový deň. Dúfam, že mi to vydrží do smrti.

Ľutujete sa?

- Nikdy. Život je ako zebra na ceste. Sprvoti príde ten čierny, až potom biely pruh. Keď sa dostanem na dno, robím všetko preto, aby som sa čo najlepšie odrazila a mohla potom na hladine pretepletej slnkom čo najdlhšie dýchať. Kým ma to opäť stiahne dolu. Hlavne pritom nesmiete myslieť iba na seba, aby ste cestou hore nezabudli všetkých slušne pozdraviť a pri páde nazad sa s vami ešte ktosi bavil.

Čo anonymy?

- Nebolia. Vždy si predstavím toho, kto sa s ceruzou v ruke usiluje nájsť tie najhoršie vulgarizmy a ako sa pritom cíti dobre a spokojne a vravím si: "Hľa, aj pre teba mám dáky význam!"

Kedysi ste dobre nasávali, teraz vraj už rok nepijete...

- Nikdy som neriešila alkohol ako problém, skôr ako zbytočnú stratu energie a zmätok deň po večierku. Keď ste ešte mláďa a riešite zodpovednosť iba sám za seba, môžete si bohémčiť, ale šťastie má ten, kto so z toho chytro vyspí. Ináč nikdy nič nedokáže. Keď ste totiž navyše mama a s verejným povolaním, radovánky, párty a podobné špásy musia nabok Pre toto povolanie sa človek nerozhoduje, pre to sa narodí. Som síce tvrdá na svoje okolia, najviac však sama na seba. Nikam nechodím, nefajčím, nepijem. Navyše musím cvičiť. Bože, so mnou bude ale čoskoro nuda!

Žijete?

- S Filípkom v rodných Otvoniciach. Chodí do rovnakej škôlky ako kedysi ja a budúci rok bude chodiť aj do tej istej školy. Je mi tam veľmi dobre, a to je pre život najdôležitejšie. Mať domov, kam sa rád vraciaš.

Sny?

- Ako malá som hľadievala hneď pri škole na nádherný dom a rojčila o ňom. Tajomný, vznešený, orlie hniezdo nad celou dedinou, vzdialený mojím možnostiam. Do apríla budúceho roka ho zrekonštruujem. Už sa nemôžem dočkať, až tam Filípek odnesie svoje posledné autíčko a za nami sa zavrú dvere nášho nového domova...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.