do mŕtvych a bezduchých tiel zarezavajú ostré nože, sme sa prednedávnom prešli. Samozrejme v sprievode patológa. Atmosféra, ktorá tam vládla, pôsobí značne tajomne. Zmiešané pocity možno zahnať maximálne myšlienkou, že skôr pred živými je potrebné mať sa na pozore. Mŕtvy človek už neublíži. Aj tak nám však bolo všelijako, pretože chladné múry, ktoré nás obklopovali, ponúkali naozaj nie každodenný pohľad...
V Košiciach sa povinne pitve od 18. storočia
Je to možno neuveriteľné, ale úrady v Košiciach
nariadili povinnú úradnú prehliadku mŕtvol zameranú na určenie príčiny smrti už v roku 1789! Vtedy táto činnosť patrila do náplne fyzikusa - sekundára, teda zástupcu hlavného mestského lekára. Ten pitvu vykonával spolu s chirurgom. Písal sa rok 1920, keď v Košiciach vznikla v tejto súvislosti prvá prosektúra, akési oficiálne miesto, kde sa ´otvárali´ mŕtvoly. Okrem násilnej smrti, či vrodených vývojových chýb boli dôvodom pitvania tiel najmä infekčné choroby, ktoré ľudí ´posielali´ na onen svet. Lekárska fakulta a Ústav patológie v dnešnej podobe následne začali svoju činnosť v roku 1948. Na chladný pitevný stôl, pod nože profesionálnych odborníkov z oblasti medicíny vtedy putoval vlastne každý pacient, ktorého zubatá navštívila v nemocničnom zariadení. Súčasnosť však vypovedá o opaku. Dôvodom rapídneho poklesu pitvanosti je hlavne negatívny postoj pozostalých. "Dosť si už v živote vytrpel, načo ho preboha pitvať...", argumentujú neraz najbližší po nebohom. Do zákutí tejto špecifickej oblasti sa teda pokúsime vniesť trochu svetla. Patológia totiž nie je iba o mŕtvolách, tá má podstatne širší rozmer.
Niekto má problém podať patológovi ruku
"Máme radi otvorených ľudí," zažartoval jeden z patológov a jeho kolega s úsmevom dodal: "Aj keď sa k nám správajú chladne..." Nachádzali sme sa práve pri jednom z pitevných stolov, v areáli Nemocnice L. Pasteura na Rastislavovej ulici. Pitevňu nie je ťažké nájsť, pavilón číslo VIII. je jej ´stánkom´. Samozrejme nemôže do neho vstúpiť hocikto. Pri patológoch sa člověk maximálne umocní v tom, že člověk si dokáže zvyknúť naozaj na všetko. Ak by ste totiž tak ako oni takme denno - denne prichádzali do styku s obnaženými nebožtíkmi, isto by ste neoponovali. "Je to práca, ako každá iná. Bohužiaľ však mnohí majú iný názor. Samozrejme tu ale platí, že nezvyká si každý rovnako. Veď neraz aj študenti medicíny, při svojej prvej pitve odpadávajú," poznamenal Dr. P. Kočan. Samotní patológovia o tom vedia svoje. Ľudia sú aj v tomto smere naozaj nevyspytateľní. Lekárov, ktorí prichádzajú do styku s mŕtvolami neraz vnímajú viac jako nepochopiteľne. Vezmite si napríklad istú situácie, ktoré sa týmto odborníkom v bielych plášťoch už stali. Bežní smrtelníci im robia vrásky na čele už tým, že ak zistia čím sa zaoberajú, utekajú si umyť ruky, po tom čo im potrasú pravicou... Zaujímavé sú však aj príbehy spoza múrov samotnej pitevne. "Niekedy sa stane, že ak urobíte na nebohom prvý rez, krv vám šplechne do tváre. A čo sa týka nepríjemných pachov, aj na tie sa dá zvyknúť," uvažuje pracovník pitevne, ktorého jeden z nebožtíkov pripravených na otvorenie dokonca plesol po zadnej časti tela. "Jednoducho, keď ležal na pitevnom stole uvoľnila sa mu ruka, ktorá doslova ´vystrelila´ smerom ku mne, akurát, keď som sa k nej otočil chrbtom. Potreboval som si totiž zobrať nejaké lekárske inštrumenty na prevedenie samotnej pitvy...", aj takto spomína lekár na svoju prácu.
V kuloároch nemocnice sme započuli hlasy aj o tom, že pred nejakými tridsiatimi rokmi sa pri začiatku pitvy, keď do tela zarezali nožom, prebral chlap ktorý bol považovaný za mŕtveho. K tomu snáď len toľko, že prihodiť sa môže všeličo...
Patológia nie je len o pitvaní
Laici, ktorí su nezasvätení si myslia, že patológia je náuka o smrti, mŕtvolách, ktorá sa sústreďuje na pitvu a rezanie. To je však veľký omyl. Samozrejme, že i výkon týchto činností, čiže nekropsia patrí do sféry patológie, v percentuálnom ponímaní však činí len 10 percent z odvetvia. Při nekroptickom vyšetrení skúma patológ vzorky z mŕtveho tela. Naopak väčšiu časť patológie tvorí vyšetrenie tkanív živého človeka, ktoré verejnosť pozná pod názvom biopsia.
A čo sa teda na patológii robí? Vo všeobecnosti sa mdzi ľuďmi zaužíval skôr názov histológia, pod ktorého krídla neraz patológiu zaraďujú.
"Nie je to správne, pretože histológia je náuka o
zdravom tkanive pokiaľ patológia skúma choré tkanivo. Nie je správny výraz, keď ľudia hovoria, že dali moju vzorku na histológiu, skôr by mali povedať na histopatológiu. No už samotné to slovo často vyvolá v ľuďoch mrazenie na chrbte. Pre patológiu je dôležité určovanie správnej diagnózy. My ju teda určíme a klinický lekár potom na základe výsledku vyberie správny liečebný postup pacienta," hovorí Dr. Pavol Kočan, pričom dodáva, že na Slovensku je patológia nedocenená.
"Inak je tomu v Spojených štátoch a na západe od našich hraníc, kde práve patológiu vnímajú ako pilier nemocnice a medicíny. Veď, čo sa týka vzdelania, práve patológia patrí medzi najťažšie medicínske vedy. Je totiž najrozsiahlejšia. Keď nemáme na mysli len všeobecnú, ale aj špeciálnu patológiu, tak to sú doslova štósy kníh."
Za zakladateľa sa považuje Talian Morgani
Patológiu poznali už starí Egypťania, ale ako veda vznikla v roku 1761 a za jej zakladateľa sa pokladá taliansky lekár Giovani Batista Morgani, ktorý vydal súborné dielo "O príčinách a sídlach chorôb". Samozrejme, že lekári pitvali dávno pred tým, čo na svet prišiel Morgani, avšak bol to práve Talian, ktorý ako prvý publikoval pozorovania, ktoré zistil pri pitve. Odpitval niekoľko tisíc ľudí a diagnózy si dopodrobna zaznamenal. Následne porovnával výsledky. Jeho najväčším prínosom je ale fakt, že sa po pitve stretával s klinickým lekárom s ktorým konzultoval a porovnával výsledky spozorované pri pitve. Jednoducho povedané, porovnal diagnózu klinickú, s diagnózou po smrti a preto sa práve on pokladá za zakladateľa orgánovej patológie.
Tak ako všetko okolo nás išlo svojim vývojom aj orgánová patológia je len prvým stupienkom v tejto oblasti. Obnášala totiž len pozorovania zmien na jednotlivých orgánoch. Francúzsky lekár Marie X. Bichat po rozsiahlych výskumoch založil ďaľšie odvetvie - tkanivovú patológiu, kde sa zmeny pozorovali už na jednotlivých tkanivách. Ani to však nestačilo. Po určitom čase nemecký lekár s ruským pôvodom Rudolf Virchow, založil bunečnú patológiu, při ktorej sa zmeny pozorovali pod mikroskopom na jednotlivých bunkách. Ale aj to ešte bolo málo, a v tomto storočí vznikli základy pre molekulárnu patológiu, kde sa zmeny pozorujú špeciálnych vyšetrení na jednotlivých molekulách.
"Ľudia, ktorí sa zaoberajú prognózou patológie tvrdia, že ďaľšou časťou, respektíve modernou v tejto oblasti by mohla byť patológia na úrovni atómov. Ja si to však v momentálnom statuse neviem predstaviť, uvažuje," P.Kočan.
Sme iní ako svet
Patológia je odvodená od gréckeho slova Pathos, čo v preklade znamená choroba a logos - veda. "Dnešné rozdelenie patológie vo väčšine Európy spadá do troch častí - patológicka fyziológia, morfologická patológia a terapeutická patológia. Do posledne menovanej zaraďujeme biochémiu, hematológiu, genetiku, mikrobiológiu a parazitológiu. V Spojených štátoch sa do patológie zahŕňajú všetky tieto pojmy."
U nás je to trochu ináč, pod pojmom a patológia sa myslí len morfologická patológia. Pod patológiu teda na Slovensku nepatrí biochémia, aj keď by mala.
Mikroskop je základným nástrojom patológa
V Ústave patológie sa pitvú ľudia, ktorí skonajú v nemocnici, všetko čo zomrie mimo, putuje na súdnu pitvu. Na anatomickú pitvu smerujú telá, ktoré boli odovzdané už počas života v prospech výskumu. Dotyčný nebohý vypísal počas života papier, ktorým dal svoje telo po smrti do vienka vedy. Pri anatomickej pitve sa používa formalín do ktorého sa telá ukladajú. Spravidla v ňom vydržia aj niekoľko rokov. Využívajú sa jednak pre potreby výskumu, ako aj pri výučbe študentov.
Ináč sa podľa najnovšieho vyhlásenia, telo zdrží na patológii maximálne 24 hodín, následne sa expeduje pohrebnou službou. V prípade súdnej pitvy má často hlavné slovo prokurátor, ten ju totiž musí nariadiť. Pri súdno - lekárskej pitve sa potvrdzuje, či bol dotyčný zabitý, alebo nie. Keď sa dokáže, že mu na život niekto siahol, potom sa nariadi špeciálna súdna pitva.
Metódy, ktoré sa v súčasnosti používajú v patológii sú makroskopické (pozorovania vzoriek voľným okom), ale najmä mikroskopické. Patológ odoberie vzorku urobia sa z nej rezy, ktoré sa mikroskopom pozorujú. V Ústave patológie máme k dispozícii tri typy mikroskopov. Najobyčajnejší je svetelný, trochu kvalitnejší je florescenčný s ktorým sa v tme pozoruje vzorka, pričom daná molekula je obohatená floresceínom. Najdrahší a dá sa povedať najefektívnejší mikroskop sa radí do kategórie elektrónových.
"Aj ten máme, je sice starší, ale ešte slúži," povzdychol si P. Kočan.
Nie sú rezy ako rezy
Pri mikroskopickom vyšetrení sa používajú dvojaké rezy a to buď fixované a zaliate do parafínu, alebo zmrazené. Ten sa už nefixuje, ani nezalieva do parafínu, len sa zmrazí a z neho sa narežú vzorky.
Množstvo užitočnej práce pre lekára patológa vykonajú laborantky na biopsii, či v iných laboratóriách. "Preberáme bioptický materiál, ktorý k nám prichádza zo živého človeka. Niekedy môže byť aj infekčný. Materiál sa vyšetruje aj počas operácie pacienta a vyšetrenie sa dá urobiť v priebehu niekoľkých minút," privítala nás laborantka Jarmila Kosorínová.
Práve od rýchlosti i presnosti laborantiek při triedení vzoriek závisí aj výsledok, podľa ktorého klinik vie, jako má ďalej v operácii pokračovať. "Všetko čo robíme, prevádzame mechanicky, chýba nám počítačová technika - je to hrôza. Denne k nám oprichádza sto materiálov, každému pridelíme bioptické číslo a pripravíme na spracovanie. Lekár si vyreže kúsok materiálu, ktorý sa mu zdá byť podozrivý, z ktorého urobíme preparát," vraví Jarmila ukazujúc na práve prebiehajúce odvodnenie vzorky. Tá sa po odvodnení zaleje do parafínu a po stvrdnutí sa z nej narežú parafínové bločky. "Následne sa krája a z jedného podozrivého materiálu môže vzniknúť viacero bločkov. Preparáty sa ofarbujú, položia sa pod mikroskop a patológ môže určiť diagnózu, no nemusí. Ak sa mu to nepodarí, prichádzajú na rad špeciálne vyšetrenia," dodáva laborantka.
Na biopsii sa nič nevyhadzuje, archív ukrýva množstvá preparátov desiatky rokov. Pracovníčky robia svoju prácu v citlivom prostredí. A dodávajú, škodlidvé látky a vdychovanie na ich zdravie pozitívne nepôsobia. Aj keď však na to poukázali, zlepšenia podmienok pracovného prostredia sa zatiaľ nedočkali.
Peniaze hýbu svetom i márnicou
Nuž na záver len toľko, že aj v natoľko podstatnej oblasti a možno smelo povedať, že jednom z najzákladnejších odvetví medicíny pociťujú rovnako tak jako všade neružovú situáciu v súvislosti s nedostatkom financí. Škoda, pretože tak ako v minulosti aj dnes sú naši odborníci - patológovia kvalitami minimálne porovnateľní s inými vo svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
