slovenskej populácie. Títo naši spoluobčania v drvivej väčšine nepracujú a navyše ani nevedia hospodáriť s peniazmi, ktoré dostávajú od štátu. Čím rýchlejšie utŕžené peniaze utratia, tým skôr si ďalšie požičajú. Vďaka 30 až 50-percentnému interesisu sa však čoraz viac zadlžujú a nevedia, ako z tejto špirály vybŕdnuť," povedala nám Jozefína Tokarčíková, vedúca oddelenia sociálnych vecí Mestského úradu v Starej Ľubovni. To je dôvod, prečo sa vedenie mesta dohodlo s okresným úradom na tom, že finančná hotovosť, ktorú dostávajú nezamestnaní ľudia takpovediac do ruky, bude nabiehať na účet mesta a to rozhodne, ako s týmito peniazmi jeho "sociálni" klienti naložia. Títo ľudia pravda nedostanú financie v hotovosti, ale len vo forme poukážok, za ktoré si vo vybraných predajniach nakúpia všetko potrebné na živobytie. "Mestské zastupiteľstvo schválilo, že takýmto spôsobom budeme pomáhať desiatim rodinám. Za niektoré z nich splácame aj ich dlhy, ktoré stihli narobiť. Jedným z pozitív je napríklad skutočnosť, že trom z týchto rodín sa po splatení dlhov na nájomnom a inkase podarilo po niekoľkých rokoch odstávky opäť zapojiť elektrickú energiu," povedala nám výkonná pracovníčka sociálneho oddelenia Elena Kiktavá. Medzi jej klientmi sú rodiny, ktorých príjmy sa pohybujú v rozpätí od päť do 16 tisíc korún, ktoré dostáva 27-ročná matka desiatich detí. "Sama som prišla na úrad a požiadala, či by sme namiesto peňazí nemohli dostávať lístky. Zadlžili sme sa, dokonca popredali nábytok, ale nepomohlo. Keď teraz nemáme hotovosť, nikto nám nič nemôže zobrať a predsa máme z čoho žiť," konštatovala 28-ročná Milada Hlaváčová, na ktorú sa jej veritelia chodia pýtať sociálnych pracovníčok prakticky každý deň. "Už mi zostáva splatiť len tritisíc korún a budeme mať pokoj," vysvetlila nám, že uplatnením lístkového systému sa jej darí postupne splácať resty z minulosti. Spokojnosť vyslovil tiež s tým, že ak po zaplatení účtov neminie všetky nákupné lístky, na konci mesiaca jej sociálne pracovníčky preplatia rozdiel v sume, pričom s finančnou hotovosťou potom môže naložiť podľa ľubovôle. Pravda, táto položka sa pohybuje len na úrovni niekoľkých sto korún.
Ako vyplýva zo skúseností "osobitných príjemcov", najviac peňazí prostredníctvom poukážok, pravda okrem potravín, míňajú tieto odkázané rodiny na nákup liekov a tovaru pre kojencov a malé deti. Na niektorých pôsobí traumatizujúco, že za lístky nemôžu získať alkohol a cigarety. "Je až neuveriteľné, ako často nás žiadajú o výnimku pri krstinách či karoch. My im ju z prirodzených dôvodov nedáme a umožníme im nakúpiť si len jedlo a zákusky. A oni napriek tomu, že nemajú k dispozícii žiadnu hotovosť, dokážu si pálenku predsa len zabezpečiť," tvrdí J. Tokarčíková. "Keďže inštitút osobitného príjemcu nie je dobrovoľnou záležitosťou, nezriedka musíme tlmiť emócie tých, čo veľmi rýchlo zabúdajú, že nemajú nárok na hotové peniaze, ale len na lístky, ktorých použitie potom musia zdokladovať. Najčastejšie nám vykrikujú Mňa nezaujíma, čo bude zajtra! Ja žijem teraz, dnes! Pre nich by bolo najlepšie, keby mali poukážky aj peniaze naraz a keby ich dostávali hoci aj každý deň," poukázala na kameň úrazu, tkvejúci predovšetkým v psychike klienta, E. Kiktavá.
Podľa nej, cieľom uplatnenia inštitútu osobitného príjemcu dávky sociálnej pomoci je nielen zabránenie úžerníckemu prístupu zo strany veriteľov k svojim dlžníkom, ale tiež snaha naučiť hospodáriť sociálne slabšieho občana, ktorý bol zvyknutý mesačný príjem utratiť v priebehu niekoľkých hodín a potom žiť na dlh.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
