odborároch sa pán Peter Schutz rezolútne vyjadril, že sa zastávajú slabých. Teda ľudí, ktorí nie sú spokojní s príjmami, pretože v snahe prežiť, len s veľkým sebazaprením, chodia v obchode s prázdnymi košíkmi a zalamujú rukami nad cenou, ktorá sa stále nenápadne zvyšuje. Ľuďom, ktorí majú príjem povedzme 4000 korún a za byt platia cez 2000 korún, veru málo ostáva na to, aby mohli žiť na takej úrovni, ako v režime, ktorý pán Schutz nazýva zločinecký. Teraz mu práve prišlo vhod s obrovskou nenávisťou reagovať na to, že konečne idú súdiť Alojza a Vasiľa, ktorým zároveň dáva rôzne prímenia, neberúc ohľad ani na prezidenta republiky. Samozrejme, že to robí len preto, že ide o komunistov. Podotýkam, že nie som zástanca protizákonnosti, nech súdy rozhodnú v súlade so zákonom. Tu ideme súdiť tých, ktorí už v roku 1968 (Biľak, Lenárt a ďalší) predvídali, čo nám hrozí. Tušili, že ide pohroma na socializmus, ktorý jediný má vo svojej ideológii stieranie rozdielov medzi manuálne pracujúcimi a tými, čo sú nad nimi. Áno, ľudia pochopia, že jediný spravodlivý režim, bol ten, ktorý tu pretrvával 40 rokov a padol len preto, že tí ktorí ho viedli, sa vzdali bez odporu.
A čo tento režim dosiahol. Niektorí príslušníci strán sa zrazu stali takými boháčmi, že si dovolili stavať kaštiele aj v inej krajine. A na takýchto výtečníkov zatiaľ nikto okrem predvolebných rečí nič neurobil. Tento režim nám ukazuje, kam až tento štát klesol, keď riaditeľ v štátnom podniku má ročný príjem 50-násobne vyšší, než je priemerný plat. Štát však nemá ani jeden miliónik na kúpu prístroja, ktorým by zachránil životy ľudí, nemá prostriedky pre požiarnikov, ktorí chránia naše štátne, či súkromné hodnoty.
O týchto zločineckých skutočnostiach treba písať v komentároch a žiadať nápravu. Neviem, vážený pán Schutz, kto ste. Či ste ochranca v priamom slova zmysle, ako sa do slovenčiny prekladá vaše meno, či ste ochranca iba horných 10 tisíc, alebo ste stavidlo, ktoré má otvoriť dvierka ešte horšiemu, ako to je dnes v tejto spoločnosti plnej svinstiev, na ktoré sa ako 70-ročný nepamätám. Pamätám sa iba na to, že som za zlatej Masarykovej republiky behal bosý a v zime nám s bratom do školy v Spišskej Novej Vsi klepkali po ceste dreváky. Našťastie moje deti už dreváky nenosili, ale kupoval som im topánky po 11,- , 19,-, 29, či 39 korún, no to už mali dvanásť rokov. Moja dcéra však pre dvojročného vnuka kúpila topánky na zimu za 630 korún. Vy, ako novinár, však máte plat možno 25-tisíc alebo aj viac, a tak môžete kupovať aj topánky po 2500 korún a obleky po 12 000 korún. To je potom je reč o inom. Vývoj vo svete je však neodvratný otroctvo, feudalizmus, kapitalizmus, socializmus a komunizmus, či sa vám to páči, alebo nie. Preto vám vážený pane radím, aby ste ako novinár chránili tých najslabších. Zastaňte sa bezbranných. Ak to tak urobíte, potom vám napíšem starý pozdrav Práci česť.
Ladislav Boržík
Harichovce
Autor: Zastaňte sa bezbranných
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
