omnoho hlbšie konzekvencie, než dvanásty neúspešný pokus opozície o hlavu člena vlády a Schusterov úlet dohromady.
Tou "udalosťou" v pravom slova zmysle je výrok generálneho tajomníka NATO George Robertsona. Doslova znie, že "výsledok vašich volieb vôbec neovplyvní rozširovanie NATO. Všetky politické strany na Slovensku preferujú rozširovanie NATO".
Toľko. A predsa veľmi veľa - najvyšší činiteľ aliancie totiž spochybnil čosi, čo sa bralo ako nepriestreľný fakt: Že účasť HZDS v budúcej exekutíve, nedajbože na čele s Mečiarom, bude pre Slovensko výraznou integračnou komplikáciou. S touto tézou sa v domácej verejnej debate doteraz nakladalo ako s axiómou. Preto ide nesporne o najďalekonosnejšie vyhlásenie azda aj posledných rokov - citeľne mení domácu politickú realitu.
Robertson tým torpédoval napríklad aj čerstvé varovanie Havla, ktorý na nedávnej bratislavskej konferencii povedal, že vstup SR do NATO môže prekaziť iba "tragický zvrat". To neskôr čechofrancúzsky politológ Rupnik v STV dovysvetlil, že tým mienil, samozrejme, návrat HZDS k moci. Podobne šéf NATO obrazne podmínoval aj výstrahu predsedu amerického výboru pre NATO Bruce Jacksona, aby "sme nevolili ľudí minulosti".
Jedna významná politická istota teda vyzerá byť silne spochybnená. Robertson nie je veru hocikto. Ale zároveň - Havel, Rupnik, Jackson tiež nekopú druhú ligu. Otázka teda znie, kde sa vzal takýto rozpor. A, prečo si nepriznať, ak by mal pravdu Robertson, vyvstáva aj podozrenie, ktoré je v domácej diskusii o NATO zatiaľ tabu - totiž, že súčasná koalícia si "kupuje" vyhlásenia o neprijateľnosti HZDS u svojich západných prominentných priaznivcov. Frekvencia výrokov, ktorými tu zahraničné kapacity nedávno "usmerňovali" slovenských voličov, bola vskutku nadštandardná. Keby Havel a spol. nebudili taký rešpekt, dalo by sa skoro písať o vmiešavaní sa do vnútorných záležitostí.
Predovšetkým treba povedať, že generálny tajomník NATO je isteže veľmi vysoký činiteľ, ale v podstate stále iba ÚRADNÍK. George Robertson nie je POLITIK. A rozhodovať o rozširovaní-nerozširovaní, členstve-nečlenstve v NATO budú výhradne politici. Robertson ako vrchný administrátor NATO nemá dokonca ani jasný mandát vyjadrovať sa k takým politickým otázkam a súvislostiam, ktoré nie sú predmetom zrejmého konsenzu členských krajín. NATO ako nadnárodná inštitúcia pritom v súčasnosti ani nemôže mať názor na špecifické kritériá pre dnešných uchádzačov, keďže tie neboli predmetom diskusie politikov.
Príznačné pritom možno je, že Robertson sa už raz profiloval ako činiteľ, ktorý veľmi neberie do úvahy svoj slabý politický mandát. Pred čosi viac ako rokom pre nemecký týždenník Spiegel vyhlásil, že "NATO má porozumenie pre vojnu, ktorú vedie Rusko v Čečensku". Tým sa dostal do čelného rozporu s oficiálnou líniou viacerých členských krajín, ktoré ruskú intervenciu odsúdili. NATO ani neskôr nikdy nesformulovalo také spoločné stanovisko, že "chápe ruské akcie v Čečensku, keďže medzi povstalcami sú nepochybne aj teroristi", ako sa vyjadril s predstihom Robertson.
Čiže je úplne otvorená možnosť, že aj jeho výrok o vzťahu našich volieb k rozširovaniu NATO je politicky nepodložený. Ba čo viac, vzhľadom na záveje protismerných vyjadrení je predstava, že na výsledok slovenských volieb sa nebude prihliadať, dosť nepravdepodobná. Napokon, nepriamo o tom svedčí aj scenár, ktorý už dávnejšie unikol z prostredia amerických kongresmanov; podľa neho by mohlo byť Slovensko naozaj pozvané pri akomkoľvek výsledku volieb, keby ale bola vnútropolitická realita nevyhovujúca, tak sa proces prijímania SR jednoducho zastaví v parlamentoch členských krajín, ktoré musia vstup ratifikovať.
Napriek tomu Robertsonovo skorosenzačné vyjadrenie naozaj siaha na politickú realitu. Ono sa totiž nedalo prepočuť, reagovalo naň - väčšinou s citeľnými rozpakmi - temer celé koaličné spektrum. A HZDS obratom vzdalo vďaku stanoviskom, v ktorom "ocenilo duch dôvery predstaviteľov NATO voči SR". Vyzerá to tak, že Mečiar si teraz vyrobí z Robertsona billboard, ktorý sa stane nedieľnou súčasťou jeho predvolebnej kampane. Robertsonov útok na jednu usadenú predstavu má však aj pozitívnu stránku; HZDS, ktoré sa nedávno bez začervenania vyhlásilo dokonca za "garanta pokračovania prístupového procesu k NATO", získava novú a zdravú motiváciu prestrieľať sa z izolácie. Hra s Robertsonom takto môže niesť celospoločenské ovocie, keďže práve voliči "ľudovej strany" predstavujú tú rezervu, ktorú je treba vyťažiť, aby sme mohli preukázať požadovanú 60-percentnú podporu členstva vo verejnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
