sezónach pôsobil v Nemecku. Najprv v Lauterbachu, potom začal účinkovať v Baeyruthe a ročník dokončil vo Wolfsburgu (mimochodom, toto mesto je novým pôsobiskom aj futbalového reprezentanta Miroslava Karhana). V oberlige nazbieral obrovské množstvo skúseností. Nie všetky boli očakávané, ale i také patria k životu.

"V Baeyruthe som odštartoval uplynulú sezónu, v novembri sa však manažéri z vedenia klubu rozhodli, že prepustia všetkých cudzincov, trénera a tiež niektorých nemeckých hráčov na súpiske. Dotiahli nejakých Kanaďanov, ja som tiež prišiel o miesto, našiel som si však s pomocou môjho agenta nový flek."

Martin sa ocitol v poprednom tíme, kde už boli udomácnení viacerí slovenskí hráči Györi, Rusznyák, Veber, Staroň, brankár Masticz. Wolfsburg bol najkvalitnejší, vyhral súťaž a postúpil do bundesligy druhej najvyššej súťaže. Vlani sa tiež pohyboval v prostredí krajanov, keď v Lauterbachu pôsobil tréner J. Skokan a hokejisti M. Skokan, V. Turan. Zdá sa však, že momentálne je na rozhraní návratu domov a pokračovania v cudzine. "Od nás ma však nikto neoslovil s konkrétnou ponukou. Neviem, či funkcionári i tréneri nemajú prehľad o mne, či ešte hrám alebo som skončil kariéru. Mňa však tento šport baví a stále ho chcem hrať, cítim sa na to. Nateraz nemám vo výhľade nič, čakám, čo mi môj nemecký agent sprostredkuje. Inak, Wolfsburg padol, lebo tento klub hľadá skôr obrancu. Okrem mňa odchádza aj ďalší útočník Staroň, prepustíme miesto nejakému slovenskému bekovi."

Frank zamieril do zahraničia ako hráč Popradu, bol však vtedy bez zmluvy. V súčasnej mizérii, ktorá vládne pod Tatrami, je teda namieste otázka, či neboli nejaké kontakty rodákov s týmto hráčom? "Mal som už rozhovor s trénerom Jánom Šterbákom, ale na ničom konkrétnom sme sa nedohodli. V popradskom klube vládne bezvládie, uvidím, čo bude neskôr. Ak by sa mi nepodarilo uchytiť sa doma, tak sa asi znovu vyberiem do Nemecka." Tento borec sa vôbec neľaká toho, že by bol na extraligu starý alebo žeby nezvládol jej nároky. V tejto súvislosti zaujala jeho myšlienka: "Myslím si, že v tejto súťaži hrajú aj slabší hráči než ja, domnievam sa, že na extraligu stále mám predpoklady."

Popradský odchovanec vystriedal aj u nás niekoľko tímov. Hral na vojenčine v Topoľčanoch, potom účinkoval v Trenčíne, Spišskej Novej Vsi, kde dva razy hosťoval. Najprv v čase, keď Spišiaci bojovali o postup a potom druhý raz už v extralige. Neskôr zamieril do Francúzska a uchytil sa v najvyššej súťaži v Caen. Odtiaľ sa presunul do Nemecka. "V zahraničí som vystriedal štyri kluby, mne to bolo jedno, či hrám na francúzskom alebo nemeckom ľade. Oba štýly mi vcelku vyhovovali." Určite pre nič za nič ešte nie tak dávno známi hráči odchádzajú i do nižších súťaží v cudzine. "Podmienky aj v oberlige sú porovnateľné s extraligou. Je to tam ešte finančne lepšie. Nechýba potrebné materiálne zázemie, dostatok výstroja, podmienky na prípravu a rehabilitáciu sú výborné. Dokonca vo Wolfsburgu sme mali aj maséra Slováka Igora Haška zo Slovana."

Mimochodom, M. Frank vzhľadom na to, že prišiel do posledne menovaného tímu ako posledný, zvýšil počet legionárov v tíme na sedem, pričom hrať naraz mohli iba šiesti. Je jasné, že aj preto neodohral toľko, koľko jeho spoluhráči, ktorí boli v mužstve dlhšie. "Vytvorili sme dobrú partiu, ktorá bola i výkonnostne na výške. V pohode sme absolvovali zápolenia, trénerom bol tiež Slovák Štefan Mikeš. V kanadskom bodovaní som mal dobrý priemer jeden a pol bodu na zápas, odohral som osemnásť zápasov, zaznamenal som taký istý počet gólov a dvadsať asistencií."

Možno pre daktorých kormidelníkov či manažérov je hráčov vek hlavnou hasprou v prípadnom kontakte. Martin ale naznačil, že skúsenosti by mohol poriadne zúročiť, keby bol o ne interes. Nikam sa netlačí, vie si predstaviť svoju budúcnosť aj naďalej v pozícii legionára. Na druhej strane mladší hráči by iste privítali príležitosť, keby im niečo zo svojich poznatkov a zážitkov prezradil priamo v akcii. "Vedel som sa vždy prispôsobiť, nemal som žiadne problémy v komunikácii či osvojovaní si nejakého herného spôsobu. Preto ani nemôžem odpovedať na otázku, či sa mi lepšie hralo vo Francúzsku, na Slovensku alebo v Nemecku. Mne to bolo zakaždým jedno. Dôležitá bol u mňa vždy chuť, záujem, túžba niečo dosiahnuť. Nevylučujem, že ma osloví nejaký iný klub , nie popradský. Všetko je vecou ponuky a dopytu, hoci by som aj pristal na to, aby som už ďaleko nemusel cestovať. Rozhodne však s kariérou nehodlám skončiť," dodal niečo zo svojej hráčskej filozofie M. Frank.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.