základe historických dokumentov tu vznikol funkčný dynamický model od získavania kamennej soli až po čerpanie soľanky a výrobu samotnej soli. Podľa slov riaditeľa múzea Eugena Labaniča, túto dnes už národnú kultúrnu pamiatku, tvorilo celkovo 12 objektov. "Z toho všetky nemôžeme sprístupniť v plnej kráse, pretože niektoré už proste neexistujú. Dnes máme funkčné štyri objekty, teda turňu alebo klopačku, potom gápeľ alebo ako my tomu hovoríme šachta Leopold. Potom sú to četerne, teda zásobníky, a napokon varňa, ktorú historicky nazývame huta, kde sa už varila samotná soľ."
Soľná baňa určovala život jednej skupiny ľudí v tejto lokalite od polovice 16. storočia. Zároveň istým spôsobom zabezpečovala aj sociálny program tejto skupiny ľudí, keď sa tu udomácnila výroba soľnobanskej čipky. Napokon čipkárstvo sa tu udržalo až do dnešných čias. Soľná baňa bola v tom čase v Európe unikátnym dielom. Dnes ju možno považovať za dielo v Európe ojedinelé.
S rekonštrukciou národnej kultúrnej pamiatky sa začalo už v roku 1985. Odvtedy sa preinvestovalo okolo 40 miliónov korún. Na posledný objekt bolo podľa informácie riaditeľa Labaniča potrebných približne 13 miliónov. Časť prostriedkov získali z mimorozpočtových zdrojov od sponzorov. Stará soľná baňa by podľa neho nemala plniť len muzeálny účel. Snahou technického múzea je naplniť aj jeho polyfunkčnosť. "Veríme, že sa nám podarí zrekonštruovať rozsahovo najväčšie komory, alebo sklady, ktoré zhoreli. Tým by sme vyčerpali hlavný technologický program samotného solivaru."
Labanič prezentoval aj ďalšie záujmy múzea. Napríklad využiť šachtu Leopold na ozdravovacie pobyty pre pacientov s chorobami horných ciest dýchacích. Zároveň vybudovať spojenie medzi šachtou a komorami, ktoré by slúžilo ako kolonáda. Nehovoriac o jej využití v oblasti cestovného ruchu. V tejto súvislosti vyzval riaditeľ Labanič predstaviteľov mesta, aby pomohli tomuto dielu pri jeho propagácii, keďže týmto sa otvorili dvere aj pre zahraničných návštevníkov.
Cieľov a plánov s využitím starej soľnej bane by bolo viac. Realita je však taká, že už dnes vedia, že bez finančnej pomoci ju nebudú môcť inak využívať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
