žiadne ambície nemal ani na regionálnej úrovni. "Politiky mám dosť na päť ďalších životov. Ste prvá redaktorka, s ktorou hovorím, odkedy som odišiel z vlády a veľkej politiky. Nie som nadšený zo záujmu novinárov, na druhej strane možno máte pravdu, že ľudí zaujíma, čo teraz robím."

Ján Mráz dnes poberá dôchodok vo výške 6300 Sk a ako nám povedal, príjmy si vylepšuje podnikateľskými aktivitami v stavbárčine, ktorej zasvätil celý svoj život. "Nikdy som sa necítil ako profesionálny politik, vždy som bol dušou stavbár. Na stavbe som začal svoju profesionálnu kariéru ako vyučený tesár, neskôr som robil majstra, stavbyvedúceho, riaditeľa podniku a posledné štyri roky pred rokom 1989 som bol námestníkom primátora Košíc, kde som mal na starosti mimo iného aj komplexnú bytovú výstavbu." V roku 1994 súperil s terajším slovenským prezidentom R. Schusterom o post primátora Košíc. "Prehra ma vtedy mrzela, lebo som mal výborne spracovaný program. Bol by som sa zameral hlavne na bytovú výstavbu na sídlisku Ťahanovce, pretože nie som presvedčený, že rekonštrukcia centra bola najpodstatnejšou vecou pre mladých Košičanov."

Do vlády v roku 1994 neprišiel ako člen politickej strany, post ministra výstavby mu ponúklo Združenie robotníkov Slovenska. "Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo,"vysvetľuje exminister. Štyri dni pred menovaním Mečiarovej vlády Jánovi Mrázovi do Košíc zavolal predseda ZRS Jano Ľupták, aby prišiel na debatu. "Už som sa z Bratislavy nevrátil. Prijať post ministra som považoval za svoju stavovskú česť, hovoril som si, že tam treba byť a pokúsiť sa so stavebníctvom niečo pozitívne urobiť. Išiel som si kúpiť tmavý oblek, bielu košeľu a čierne topánky," usmieva sa pri spomienkach. "Pocity som mal všelijaké, ani manželka nebola nadšená. Boli to štyri tvrdé roky, počas ktorých si ma veru rodina neužila. Robil som však to, čo ovládam, čomu rozumiem. S ničím neriešiteľným som sa na ministerstve nestretol."

Po odchode z vlády mal Ján Mráz najväčšie problémy zvyknúť si na to, že už nemá sekretárku, ktorá by za neho vybavila kopu maličkostí. Keď nás s úsmevom vítal v prenajatej miestnosti jeho firmy, ospravedlňoval sa, že nestihol nakúpiť žiadne občerstvenie.

"Celý život som mal sekretárku, riaditeľom závodu som sa stal dosť mladý. Mal som vtedy 32 rokov. Musel som si zvykať na život bez sekretárky, ale už je to v pohode. Keď niečo potrebujem, musím si nakúpiť a vybaviť sám. Aby som na niečo nezabudol, zapíšem si to diára."

Ján Mráz rád spomína na kolegov z ministerstva i vlády. "Boli sme výborná partia. Vzťahy vo vláde boli viac súdržné. Dobre som si rozumel s Jožkom Kalmánom, s ministrom dopravy Jasovským, s Vojtom Tkáčom. Stretávame sa aj dnes, nedávno som bol na päťdesiatke u Kalmana i Maxona, minulý piatok na šesťdesiatke Ivana Gašparoviča. Rád som ich pozvanie prijal," prezradil J. Mráz.

Exminister výstavby tvrdí, že nikdy nemal ambície byť vo vedení nejakej politickej strany, ani v Združení robotníkov Slovenska.

"Nemám chuť angažovať sa ani v komunálnej politike, nechcem kandidovať ani na hajtmana, či čo to bude. U nás majú ľudia zvláštny pohľad na politikov. Vo svete nie sú takí jednostranní, kriticky naladení. Slováci vôbec nechcú vidieť, že ten politik je tiež len človek, má svoje starosti, vstáva ráno o piatej, funguje do večera, cez víkendy. Musí obísť aj nejaké mítingy, stretávať sa s ľuďmi, sedieť na schôdzach, poradách. Nie je to závideniahodné viesť takýto život."

So svojím pôsobením na ministerstve je spokojný, za účasť v Mečiarovej vláde sa nehanbí.

"Po roku 98 klesol objem stavebnej produkcie na Slovensku zhruba o jednu tretinu, za našej vlády stúpala zhruba o 12 percent ročne. Že sa stavalo za drahé úvery? Najdrahšie je podľa mňa platiť ľudí, ktorí nič nerobia."

So súčasným ministrom výstavby Istvánom Harnom sa Ján Mráz nestretáva.

"Odkedy som odišiel z vlády, nikoho zo stavbárskej brandže, ale ani z politikov nezaujímajú moje odborné názory. To ma dosť mrzí."

Jána Mráza návrat do politiky vôbec neláka. Nevstúpil do žiadnej politickej strany, aj keď dianie na politickej scéne sleduje. Dnes už ale z pozície radového občana.

"Nenutká ma do žiadnej strany vstupovať. Vôbec mi to k šťastiu nechýba. Som rád, že som zdravý aj moja rodina. To je moje najväčšie bohatstvo. Keď sa pýtate na moje majetkové pomery, nie som chudobný človek, ale ani nejaký boháč z horných desaťtisíc. Mám dom so záhradou, šesťročné terénne auto značky Sang-Young."

Exminister Mráz je podielníkom v dvoch firmách, ktoré sprivatizoval so svojim bratom ešte v roku 1993, pred príchodom do vlády. S manželkou býva v prekrásnom sídle v dedinke pod lesom pri Košiciach.

"Celý život som dobre zarábal. Už za socializmu som mal krásny plat. Ako námestník primátora som zarábal 9600 korún, ešte aj dnes je to pekný plat. Vtedy stálo mlieko dve koruny. Po revolúcii som okamžite začal podnikať v stavbárčine. Prvý rodinný dom si postavil už v sedemdesiatych rokoch, mal som chatu na Čani, ktorú som predal. Mňa nikto nemôže obviňovať, že som vo vláde zbohatol."

U Mráza teda neplatí, že šuster chodí bosý. Ako nám prezradil, má strašne rád vôňu dreva, preto ho vo svojom interiéri hojne využil na obkladoch i podlahách. Nechýba v ňom ani kozub a sauna.

"Rád pracujem fyzicky. Starám sa o stromčeky, ktoré som vysadil, rúbem drevo. Cez víkendy prichádzajú moje štyri vnúčatká. Hoci nie som pán kráľ, mám tri dcéry, najkrajšie na svete. Ani jedna však nejde v mojich šlapajách, zo strednej som veľmi chcel mať stavbárku, no hoci zmaturovala na stavebnej priemyslovke, skončila v školstve po absolvovaní pedagogickej nadstavby."

Exminister je vášnivým poľovníkom, na Slovensku niet trofeje, ktorou by sa nemohol pochváliť.

"Už som strelil rysa, aj medveďa, mám v zbierke krásneho strieborného jeleňa, moflóna, daniela. Som organizovaný vo Folkmári v združení Skala. Zverinu viem aj spracovať, uvariť špeciality. Najviac si potrpím na dobrom jedle, čo je na mne aj vidieť. Varím výborné bryndzové halušky, zemiaky do nich strúham vlastnoručne."

Veľké ciele si už Ján Mráz nedáva. želá si, aby bol zdravý a aby sa mohol každému pozrieť do očí.

"Ambície v politike nemám. Nie že by som sa cítil starý, jednoducho by ma to už nebavilo. Aj keď nikdy netreba hovoriť nikdy."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.