zraz s predsedami parlamentov krajín uchádzajúcich sa o členstvo.
Nezáujem až únava médií sú z jednej strany dôvodné a pochopiteľné; všetky tie spektakulárne podujatia, kongresy, semináre, zasadania a pod. sú prehliadkou nielen celebrít, ale najmä ich duchapustého tárania. Samozrejme, na ťarchu "europoplatníkov" (v horšom prípade aj platičov daní z kandidátskych krajín, čo bol, bohužiaľ, tento prípad), ktorí túto kongresovú turistiku a banketovanie voľky-nevoľky financujú.
Špičky EP, šéfovia parlamentov členských a kandidátskych krajín si už, samozrejme, dávno potykali pri iných bi- aj multilaterálnych príležitostiach. Niet prečo sa zoznamovať. Výkrik podpredsedu EP Guido Podestu, že stretnutie je "historické, pretože išlo o prvé takéto stretnutie po prijatí Zmluvy z Nice", je taký typický "euroblábol". Vždy bude existovať nejaká udalosť, po ktorej sa ktosi s kýmsi ešte nestretol.
Z druhej strany, konferencia by mohla byť aj užitočná. Hlboká diskusia o EU a integrácii na Slovensku zúfalo absentuje. Zásluhou politikov a lenivosti tzv. intelektuálnych elít nás úplne obchádzajú témy, do úmoru traktované už napr. aj v Česku či Maďarsku. "Eurodebata" na Slovensku je vykradnutá, takže vrcholom produkcie je počet uzavretých kapitol a fakt, že sme v nich práve dostihli ČR. Sploštenie ide tak ďaleko, že k tomuto sa Dzurinda nezdráhal vydať dokonca mimoriadne tlačové vyhlásenie, aj keď dobre vie, že o dva týždne sa "významný okamih úspechu" rozplynie, keďže ČR čaká odložené kolo rokovaní. Ako "téma" sa ešte chytá aj domáca podpora vstupu do únie. S každým novým prieskumom si ktorýsi politik zagratuluje, že akí sme dobrí, keď je to už momentálne 70 percent.
Jediná plnokrvná "eurotéma", ktorá sa na Slovensku zatiaľ ujala, sú prechodné obdobia na voľný pohyb osôb, ktoré presadzujú SRN a Rakúsko. Aj tu však vidíme reakcie zúfalo klišovité, bez originálneho príspevku. Až na jednu obrovskú výnimku, ktorú obstaral v Štokholme - na inej konferencii - František Šebej.
Rozprávať by teda bolo bohate o čom. Konferencie však nebývajú orgiami myslenia, ale konzumu chlebíčkov a tekutej oblohy, z čoho potom mäknú mozgy. Stačí si prečítať údajné závery, ako ich predniesol hostiteľ Migaš, a máte autentický prežitok najčiernejšej prázdnoty: "Z hľadiska vývoja stavu nezamestnanosti v SR, záverov lisabonského a štokholmského stretnutia, s cieľom dosiahnutia dlhodobého cieľa únie dosiahnuť plnú zamestnanosť do roku 2010, považujem závery diskusie týkajúce sa vývoja zamestnanosti v procese rozširovania za jedny z kľúčových záverov bratislavského stretnutia..." Alebo: "Veľmi dôležitým rozmerom aktívnej politiky zamestnanosti sa musí stať i sociálno-ekonomický aspekt zamestnávania z hľadiska zamestnanosti, vzdelávania, politík bývania s ohľadom na špecifické cieľové skupiny ako sú menšiny, deti, staršia populácia i telesne postihnutí občania, s cieľom riešenia ich osobitých problémov a ľahšieho začleňovania medzi ekonomicky činnú časť populácie". A tak ďalej. S odpustením za dlhé citácie, ale ako inak precítiť tie donebahavkajúce teľaciny, ktorým sa dva dni kŕmili. Ešte tak nahradiť "závery lisabonského a štokholmského stretnutia" napríklad 17. zjazdom. A sme doma...
Aby sme nekrivdili. Bola ešte aj výzva šéfov kandidátskych parlamentov, aby členské štáty urýchlene ratifikovali Zmluvu z Nice, keďže "neexistuje dôvod odkladať rozšírenie EU". Zaznela aj požiadavka za posilnenie úlohy Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Tá okamžite nabrala pikantnú príchuť, keďže deň predtým predstavil francúzsky premiér vlastnú víziu spoločnej Európy národných štátov, čo je koncepcia dosť protismerná. Zástupcovia kandidátskych krajín sa ešte jednostranne - to jest medzi sebou - utvrdzovali v zbytočnosti prechodného obdobia na voľný pohyb osôb, k čomu hostia iba decentne mlčali. Mali svoju pravdu - boli na návšteve, načo kaziť príjemnú atmosféru. Eurotradícia velí debatovať až vtedy, keď sa bude rozhodovať (viď Nice) - to jest medzi sebou.
Konferencia za konferenciou sa valí. Slovensko sa vymklo z "mečiarovskej" izolácie, takže nejaké posedenie už aj hostíme a platíme. Meritórneho hláska o EÚ a o tom, čo tam budeme hľadať, čo naozaj nájdeme a či vôbec nájdeme, sa ale nedopočujeme. Môže byť konferencia v Bratislave, Paríži alebo Amsterdame. Je fakt zvláštne, že mimo diskusie zostali napríklad dva "pracovné" rozširovacie scenáre Európskeho parlamentu, z ktorých prvý, počítajúci s hromadným vstupom 7 krajín, vynecháva práve Slovensko. Podesta sa ním aj pochválil, Migaš však halucinoval o "plnej zamestnanosti" do roku 2010. Čuduje sa niekto, že takéto podujatia, napriek skvelému obsadeniu, už nikoho nevzrušujú?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
