žilinského výtvarníka s názvom Second hand gene art však ponúka čosi viac. Sochár Anton Čierny (1963) prezentuje výtvarnú generáciu deväťdesiatych rokov, ktorá sa úspešne stotožňuje s aktuálnym európskym a americkým umením.
Prvá časť tohto projektu vznikla vo vagóne idúceho vlaku z Bratislavy do Košíc. Nápad skrsol v hlave mladých a progresívnych kurátorov. Každý z výtvarníkov vtedy poňal kupé po svojom. Vernisáž sa konala za jazdy a za prítomnosti obyčajných cestujúcich. V second-hande Juraja Čierneho sme si mohli za symbolickú cenu kúpiť sukňu jeho sesternice alebo otcove nohavice, či blúzku jeho starej mamy. Genetická informácia sa odovzávala prostredníctvom vecí dennej potreby, ktorých majitelia sú známi.
Autor spoločne s kurátorom Richardom Gregorom sa rozhodli urobiť akési voľné pokračovanie v duchu danej témy. Zastúpili pritom všetky nové médiá. Veľkorozmerné printy zo záznamu vlakovej akcie "zákazníkov" second-handu skúšajúcich si šaty. Ich tváre sú zámerne rozostrené. O kúsok ďalej umiestnili videoinštaláciu. V kvadratickom priestore svietia obrazovky so zábermi detailov očí členov rodiny. Inštalácia pokračuje videoprojekciou na stenu prázdnej miestnosti. Ak máte dosť času, môžete sa očami kamery na zadnom sedadle auta zúčastniť dvojhodinovej cesty z bydliska autora k rodičom a späť. Genetická informácia nadobúda rozmer záznamu osobného prežitku.
Mnohí sa boria s problémom ako porozumieť postmodernému umeniu. Možno aj preto, že sa nám ho dostáva iba po troškách. Niektorí tvrdia, že ide vlastne o (ne)umenie. Jeden z receptov na jeho pochopenie ponúkol kurátor výstavy Richard Gregor: "Veľmi sa mi páčila veta, ktorú pred časom napísala Ľuba Belohradská v otvorenom liste Dominikovi Tatarkovi. Odpovedala na jeho kritiku výstavy. 'K takémuto umeniu človek musí pristúpiť s otvorenou hlavou a prijať jeho poetiku, jednoducho nadviazať s ním komunikáciu,' písalo sa v liste. Ak si totiž niekto povie - tomuto nerozumiem, nikdy si k modernému prejavu cestičku nenájde."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.